Brusel predložil novú verziu kontroverznej smernice o službách. Kompromis, ktorý včera europoslancom predstavil komisár pre vnútorný trh Charlie McCreevy, vychádza z návrhu Európskeho parlamentu. Z originálu, známeho ako Bolkesteinova smernica, komisia vypustila politicky citlivé formulácie a niektoré druhy služieb. Naďalej však tvrdí, že zákon radikálne prispeje k liberalizácii sektora, ktorý tvorí takmer 70 percent ekonomických aktivít v Európe.
"Pôvodný návrh by nebol nikdy uvidel svetlo sveta, to si musia uvedomiť tí, čo ho podporovali," povedal McCreevy. K fanúšikom liberálnejšej verzie smernice patrí aj Slovensko. Premiér Mikuláš Dzurinda však na nedávnom bruselskom summite potvrdil, že dosiahnutý kompromis blokovať nebude.
Kľúčovou je nová formulácia pravidiel, podľa ktorých budú môcť podnikatelia poskytovať svoje služby v iných krajinách EÚ. Namiesto kritizovaného princípu krajiny pôvodu, teda zásady riadiť sa domácimi zákonmi, smernica hlása, že hosťovské krajiny môžu v niektorých prípadoch ponechať špeciálne pravidlá, ktoré musia zahraniční podnikatelia rešpektovať. Komisia tiež zúžila okruh služieb, ktorých sa bude liberalizácia týkať. Okrem telekomunikácií, finančných a dopravných služieb spod smernice vypadlo zdravotníctvo, audiovizuálne služby, pracovné agentúry či niektoré sociálne služby. Naopak, ekonomickí či právni konzultanti, PR agentúry, architekti alebo turistickí sprievodcovia budú môcť po definitívnom prijatí zákona využiť viaceré jeho zlepšováky. Ak si bude chcieť napríklad Slovák otvoriť reštauráciu v Taliansku, všetky formality by si mal vybaviť na jednom úrade a s tamojšími úradníkmi komunikovať cez internet. Nebude im tiež musieť dokazovať, že svojou činnosťou neohrozí zamestnanosť v regióne, ako to bolo doteraz. Smutne známy poľský inštalatér bude môcť používať vlastný materiál a náradie, aj keď bude pracovať vo Francúzsku.
To zatiaľ ako posledné oznámilo tento týždeň čiastočné otvorenie svojho pracovného trhu, pričom medzi nádejné sektory pre zamestnancov z nových štátov EÚ by mohli patriť stavebníctvo, poľnohospodárstvo, zdravotníctvo či cestovný ruch. Pred Francúzmi oznámili otvorenie svojho trhu Španieli, Portugalci a Fíni. Španieli majú záujem o stavbárov, ale aj o stolárov či vodičov kamiónov, od mája sa však otvorí trh aj viacerým ľuďom s vysokoškolským vzdelaním ako lekári či programátori. Podobné profesie sa môžu uplatniť tiež v Portugalsku, Fínsko má záujem hlavne o inžinierov strojárov, no problémom tu bude povinné ovládanie fínčiny.

Čo by mala vysielajúca firma vedieť:
-- poskytovateľ služieb nie je povinný mať stáleho zástupcu na území hostiteľského štátu
-- hostiteľská krajina nemôže žiadať žiadne predchádzajúce povolenie na vysielanie pracovníkov, ale môže od firiem poskytujúcich služby žiadať, aby získali všeobecné povolenie v určitých sektoroch pri poskytovaní služieb v inom členskom štáte
-- členské štáty majú možnosť žiadať vyhlásenie o vysielaní pracovníkov pred tým, ako začnú pracovať, aby sa uľahčili kontroly v hostiteľských krajinách
-- poskytovatelia služieb musia mať k dispozícii sociálne doklady, ako napr. dochádzkové listy alebo doklady súvisiace so zdravotnými a s bezpečnostnými podmienkami na pracovisku