Za transplantáciu obličky najmenej 62-tisíc dolárov, za pečeň až 130-tisíc dolárov, za rohovku len 30-tisíc. To nie je ponuka, ktorú kdesi v prítmí vyriekol pokútny obchodník s ľudskými orgánmi, ale cenník z profesionálne udržiavanej internetovej strany sprostredkovateľskej agentúry v čínskom meste Šen-jang. Obchodné operácie uskutočňuje za bieleho dňa a bez obáv, aj keď obchod s ľudskými orgánmi je i v Číne zakázaný - podobne ako takmer na celom svete.

Raj transplantácií
Čína sa napriek tomu stala rajom ilegálnych transplantácií, kde hojnú zásobu orgánov poskytujú popravení väzni a kde vláda nechce či nedokáže zlikvidovať čierny trh - tak to aspoň tvrdia ochrancovia ľudských práv a niektorí odborníci.
Agentúra s názvom Čínske medzinárodné stredisko pre transplantáciu orgánov nie je výnimočná, aj keď jej internetová informácia je špičková. Autori text preložili do angličtiny, japončiny, kórejčiny a ruštiny. A rýchlosť poskytovaných služieb je udivujúca.
"Na transplantáciu pečene musíte čakať len mesiac, nanajvýš dva; v prípade transplantácie obličiek trvá čakanie týždeň až mesiac," uvádza spomínané stredisko. O pôvode orgánov sa nezmieňuje.
Kým je k dispozícii vhodný orgán, čaká pacient v USA obvykle sedem až osem rokov. "Proces hľadania vhodného darcu je veľmi prísny. Pravdepodobnosť, že ho nájdete, je v Číne asi 1,5 percenta. Ak však hľadanie trvá len tak krátko, možno si to vysvetliť iba tak, že k dispozícii sú stovky živých darcov," povedala denníku The Epoch Times lekárka Wang Wen-i, ktorá je šéfredaktorkou časopisu The Medical Life.

Darcami väzni
Obhajcovia ľudských práv sa obávajú, že lekári odoberajú orgány väzňom bez predchádzajúceho súhlasu a údajne vraj aj živým väzňom. V tomto zmysle v roku 2001 v americkom Kongrese vypovedal čínsky lekár Wang Kuo-čchi, ktorý predtým pracoval v armáde. Musel vraj odobrať orgány až sto popraveným ľuďom, a to bez ich súhlasu. A tvrdil takisto, že raz musel sťahovať kožu z tela mužovi, ktorý ešte žil.
Podobné tvrdenia Peking odmieta. "Ide o ohováranie. Ak chcete v Číne darovať alebo, naopak, dostať orgány na transplantáciu, musíte sa podrobiť prísnej procedúre," vyhlásil hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Čchin Kchang. Námestník ministerky zdravotníctva Chuang Tie-fu však priznal, že väčšina orgánov používaných pri transplantáciách pochádza od popravených väzňov.
Skutočnosť, že s transplantáciami nie je všetko v poriadku, si uvedomuje i pekinská vláda. Pripravila preto sprísnené predpisy, ktoré budú platiť od júla. Nemocnice budú smieť odoberať ľuďom orgány len vtedy, ak bude k dispozícii písomný súhlas darcu. A transplantácie budú uskutočňovať len špičkové kliniky, kde musí existovať aj výbor pre lekársku etiku.
Súčasný stav znepokojuje aj Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO). "Čína bola známa ako krajina, kde si cudzinci môžu kúpiť orgány, najmä od popravených väzňov," uviedol jej predstaviteľ Luc Noel. Pochybuje, že väzni dobrovoľne súhlasia s odobratím orgánov. "Je otázkou, či niekto, kto je vystavený väzenskému režimu, je vôbec schopný vyjadriť vlastnú vôľu."

Hľadanie ospravedlnenia
Čínsky trh s rýchlo dostupnými a pomerne lacnými orgánmi už prilákal tisíce cudzincov. Jedným z nich je aj Japonec Hokamura Keničiro. Zlyhali mu obličky a na transplantáciu čakal doma štyri roky. Šesťdesiatdvaročný podnikateľ sa nakoniec rozhodol pre "čínske riešenie". Všetko šlo veľmi rýchlo. Desať dní po tom, čo sa vo februári obrátil na zástupcu agentúry v Japonsku, už ležal na operačnom stole v Šanghaji. Pre denník The Asia Times uviedol: "Povedali mi, že darcom bol mladý popravený trestanec. Takto mohol aspoň splatiť časť dlhu spoločnosti. Čo je na tom zlé?" (hn/gaf)