Mladí Maďari v porovnaní so svojimi rovesníkmi z ostatných krajín Európskej únie v oveľa menšej miere využívajú štipendijné programy na zahraničných univerzitách a vysokých školách. Podľa maďarského denníka Népszabadság hlavnou príčinou ich nezáujmu je, že nemajú dostatok finančných prostriedkov.
Aspoň jeden semester na niektorej zo zahraničných univerzít alebo vysokých škôl sa podarí študovať takmer dvom percentám maďarských poslucháčov, kým medzi študentmi členských štátov EÚ predstavuje tento pomer 10 až 15 percent. Väčšina západoeurópskych vysokoškolákov si sama vyberie vhodnú vzdelávaciu inštitúciu a len menšia časť z nich sa rozhodne pre štúdium v cudzine prostredníctvom rozličných podporných programov. Naproti tomu výrazná časť maďarských poslucháčov sa uchádza o túto formu štúdia výhradne pomocou štipendijných programov.
Podľa predstaviteľky Výskumného ústavu vysokoškolských štúdií v Budapešti Évy Tótovej, nedostatok peňazí predstavuje pre študujúcich Maďarov najväčšiu prekážku v ich snahe dostať sa na zahraničnú univerzitu. Ďalšími prekážkami je neprimeraná znalosť cudzieho jazyka a administratívne prieťahy zahraničných úradov pri uznávaní domácich študijných výsledkov. Štipendium, samozrejme, nepokrýva v plnej miere všetky výdavky, ktoré si toto štúdium vyžaduje. V rámci jedného z najväčších európskych študijných programov Erasmus sa výdavky na živobytie študentov v zahraničí odhadujú v priemere na 400 až 500 eur mesačne. Finančné náklady na jedného z 2 000 maďarských vysokoškolákov, ktorí sa ročne zúčastnia na tomto programe, predstavovali napríklad v školskom roku 2002/2003 v priemere 200 eur mesačne. Balík spomínaných výdavkov sa nezaobíde bez finančných príspevkov rodiny alebo mzdy, ktorú maďarskí vysokoškoláci získavajú prevažne formou nelegálnej práce.
Mnohí z nich neradi spomínajú na ponižujúce situácie, v ktorých ich zahraniční kolegovia sú schopní hravo zaplatiť svoje výdavky zo svojich štipendií, kým oni sú odkázaní na zdroje z čiernej práce. Maďarskí poslucháči si zo štipendia ešte dokážu zaplatiť výdavky na internát alebo podnájom, ale na divadlo, knihy alebo cestovanie už peniaze nestačia. Pri návratnosti finančných prostriedkov vynaložených na zahraničné štúdium študenti na prvom mieste oceňujú možnosť spoznania danej krajiny, potom nasleduje zdokonalenie sa v cudzom jazyku pred zvýhodnením uplatnenia na trhu práce.