Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
21.12.2017, 18:00

Vláda filipínskeho prezidenta - katastrofa, ktorú svet ignoruje

Vláda filipínskeho prezidenta - katastrofa, ktorú svet ignoruje
Zdroj: Reuters

“Tvrdia, že sme ich zabili desaťtisíc? No koho? Ako tie obete zomreli? Kde a ako zomreli? Myslia si, že je to ľahké,” reagoval podľa portálu Philippines Star filipínsky prezident Rodrigo Duterte na kritiku ľudskoprávnych zoskupení, ktoré hovoria až o 12-tich tisíckach obetí jeho “vojny s drogami”. A vzápätí vydal infografiku, v ktorej tamojšia polícia vysvetlila, že ich bolo za rok “len” 3200 (dnes už však 3500).

Vládu filipínskeho prezidenta Rodriga Duterteho od začiatku sprevádzajú kontroverzie a už dnes je jasné, že sa do histórie nezapíše len svojimi extrémnymi vyjadreniami. Na adresu drzej Európskej únie, Židov, Baracka Obamu a mnohých ďalších.

Časť domáceho obyvateľstva ho bude vnímať aj cez “vojnu proti drogám”, ktorú v krajine vyhlásil, iní za jeho kriticky vnímaný boj proti Islamskému štátu, za ktorým sa môže skrývať aj boj centrálnej vlády proti separatistom.

Predpokladateľný vývoj

Tá prvá vojna, “vojna s drogami”, ktorá prebieha na predmestiach Manily a ďalších veľkých aj menších miest v krajine, sa priamo sa dotkla desaťtisícov ľudí a prinajmenšom tisícok obetí.

Vojna, ku ktorej Dutertemu podľa portálu Guardian zablahoprial americký prezident Trump, vojna, ktorá sa podľa agentúry Reuters míňa účinkom, kryštalický metamfetamín sa rok po začiatku vojny predáva v uliciach Manily lacnejšie než predtým a zločinu neubudlo.

Vývoj na Filipínach sa pritom dal podľa článku odborníka na medzinárodné vzťahy Toma Smitha z Univerzity v Portsmouthe predpokladať. Prezident Duterte bol známy svojimi postupmi už z čias starostovania druhému najväčšiemu mestu Filipín - Davao. No svet na to nereagoval a dodnes nereaguje.

Oficiálne je Duterteho cieľom potlačiť údajnú, slabo analyticky pokrytú metamfitamínovú krízu - nik vlastne nevie, koľko je v krajine závislých a ani okolnosti, za ktorých tieto povzbudzujúce látky berú.

Výskum Gideona Lasca, medicínskeho antropológa z Amsterdamskej univerzity napríklad ukázal, že ich konzumácia často súvisí s tamojšou extrémnou chudobou a potrebou viac pracovať a necítiť hlad. Jediným zločinom mnohých konzumentov je tak len samotná konzumácia, čo však Duterteho vojna neodlišuje.

Plagát požaduje zastavenie zabíjania v mene vojny proti drogám a nabáda k hľadaniu skutočných príčin rozšírenia drog.
Zdroj: Reuters

Duterte tvrdí, že idú po “drogovej hrozbe” a organizovanom zločine, no v skutočnosti členovia civilnej stráže a čoraz trúfalejšia polícia strieľajú ľudí priamo na ulici. Ich mŕtvoly nechávajú ležať priamo na uliciach, niekedy s nápisom “užívateľ drog” či “díler” na kuse kartónu, píše Tom Smith. Situácia tak podľa neho vlastne prerástla do spoločenskej čistky, kedy sú odstraňovaní tí najchudobnejší z filipínskej spoločnosti.

Bez povšimnutia sveta

Jedným z dôvodov, pre ktorý svet túto situáciu prehliada, je zaangažovanosť Filipín v boji proti takzvanému Islamskému štátu, ale aj ich geopolitická pozícia krajiny v oblasti súvisiaca so súperením USA a Číny o vplyv v regióne.

Duterte tak môže využívať prítomnosť Islamského štátu na juhu Filipín ako zámienku pre pokračovanie násilností a porušovanie ľudských práv. A to nielen pri údajnom boji proti drogám, ktorý sa smrteľne dotýka predovšetkým tých najchudobnejších, ale podľa niektorých kritikov aj v moslimskej časti krajiny.

Prepojenia malej časti obyvateľov na takzvaný Islamský štát tak podľa kritikov Duterte zneužíva k obhajobe vyobrazovania tamojších obyvateľov ako teroristov. Cieľom tejto rétoriky môže byť snaha zahmliť fakt, že ide o obyvateľov regiónu, ktorý si až do 20. storočia po viac než 400 rokov uchovával samostatnosť a pestoval vlastnú kultúru a identitu. A skôr ako o boj režimu proti terorizmu tak môže ísť o boj centrálnej vlády proti separatizmu, vysvetľuje Tom Smith.

O činy režimu prezidenta Duterteho sa zaujíma aj Medzinárodný súdny dvor OSN, no zatiaľ nezasiahol. Duterte sa medzitým podľa agentúry Reuters nechal počuť, že ide o “bullshit” a podľa filipínskej odnože CNN dodal “nech len konajú”, a že by v prípade potreby nemal problém pred taký súd predstúpiť.

Článok vznikol v spolupráci s Platformou mimovládnych rozvojových organizácií v rámci projektu Európsky rok rozvoja 2015: Médiá a rozvoj. Preklad a adaptácia: Jakub Žaludko. Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.