Francúzsky prezident Jacques Chirac v pondelok rozhodol o zrušení výnimočného stavu v krajine. Včera vláda jeho návrh formálne schválila po tom, ako ju minister vnútra Nicolas Sarkozy oboznámil s bezpečnostnou situáciou v krajine.

Na Nový rok bez výnimočného stavu
Francúzska vláda prijala mimoriadne opatrenie na naliehanie premiéra Dominiqua de Villepina 8. novembra, pretože bezpečnostné zložky neboli schopné kontrolovať napätú situáciu na niektorých predmestiach. "Opatrenie bolo nevyhnutné na to, aby sme dali polícii a bezpečnostným silám prostriedky konať," uviedol prezident Chirac v novoročnom príhovore členom vlády a dodal, že opatrenie bolo "samozrejme dočasné a malo predovšetkým predchádzať napätiu". Napriek mobilizácii tisícov policajtov a špeciálnych jednotiek dochádzalo koncom októbra a v novembri ku každodenným potýčkam so skupinami mladých ľudí, ktorí podpaľovali autá, útočili na políciu a zdevastovali niekoľko verejných budov. Takmer dva mesiace po vyhlásení výnimočného stavu je Elyzejský palác presvedčený, že podmienky na jeho udržiavanie nie sú "ani oprávnené, ani v spoločnosti prítomné".
Francúzsky parlament predĺžil na žiadosť vlády výnimočné opatrenie koncom novembra. Premiér de Villepin sa na základe informácií polície obával výbuchu nepokojov počas silvestrovskej noci. Vzhľadom na pokojný priebeh koncoročných osláv, keď v Paríži oslavovalo viac ako pol milióna ľudí bez toho, že by v centre zhorelo jediné auto, sa nakoniec štát odhodlal kritizované opatrenie predčasne zrušiť. Parlamentom schválené posledné predĺženie umožňovalo Chiracovi ponechať výnimočný stav v platnosti ešte ďalších šesť týždňov.

Koniec kontroverzného obdobia
Krajina zažila vo svojej modernej histórii zavedenie výnimočného stavu iba dvakrát. V 60. rokoch ho vyhlásil generál de Gaulle na upokojenie situácie počas vojny v Alžírsku a v 80. rokoch využil rovnaký zákon prezident Mitterrand na znovuzavedenie poriadku v Novej Kaledónii - na francúzskom zámorskom území, ktoré sa stalo svedkom začínajúceho sa povstania autonomistov proti vláde v Paríži. Po krvavých nepokojoch ostal v platnosti šesť mesiacov. Zákon umožňuje prefektom vyhlásiť zákaz vychádzania v mestách, domové prehliadky bez mandátu sudcu, kontrolu tlače, zákaz stretávania a predaja pohonných látok do kanistrov. Z plejády opatrení využili prefekti len tie, ktoré boli priamo spojené s nepokojmi. V mnohých mestách, od prímestských častí Paríža, cez Toulouse na juhozápade, až po Lyon a Štrasburg na východe, platil zákaz predávania benzínu do zásoby mladistvým a 25 departementov vyhlásilo zákaz vychádzania pre menej ako 16-ročných. Začiatkom decembra napadol rozhodnutie vlády zaviesť v krajine výnimočný stav kolektív 74 profesorov a vedcov z oblasti práva, ktorí podali sťažnosť na najvyšší orgán - Radu štátu. Iniciatíva sa skončila neúspechom podobne ako snahy ľavicovej opozície preniesť neúspech za krízu na predmestiach na pravicovú vládu. Zákon z roku 1955 považovali kritici vládnej politiky za neprimeranú odpoveď na násilie, ktoré sa zo štvrte Clichy sous Bois, kde koncom októbra za doteraz nevyjasnených okolností zhoreli dvaja chlapci v elektrickom transformátore, rozšírilo do väčšiny veľkých miest.

Zlyhanie vlády
Francois Hollande, šéf socialistickej opozície, označil opatrenia, ktorých platnosť vyvrcholila mobilizáciou 25 000 policajtov na Silvestra, za "zlyhanie vlády". "Ide o zlý signál, zlý symbol a zbytočné opatrenie, ktoré neposilní bezpečnosť," vyhlásil šéf opozície. Spolu s ďalšími ľavicovými a liberálnymi stranami a asociáciami zorganizovali v decembri niekoľko manifestácií proti uplatňovaniu zákona, ktorý podľa nich vedie k zavedeniu "režimu dlhotrvajúcich obmedzení verejných slobôd". Napriek pokojným oslavám v ostro sledovaných parížskych uliciach nedokázali ani s výnimočným stavom v platnosti zabrániť úrady štvrtinovému nárastu zhorených áut v ostatných mestách v porovnaní s predchádzajúcim rokom.

Čo ďalej
Policajné odbory začiatkom týždňa avizovali, že väčšinu členov bezpečnostných zložiek udalosti posledných dvoch mesiacov vyčerpali. Koniec výnimočného stavu v krajine znamená začiatok dovoleniek a voľna za nadprácu počas jesenných nocí, keď mali policajti a žandári plnú mobilizáciu. Vláda sa spolieha, že dva mesiace po nepokojoch v krajine opadli emócie a chladné počasie zabráni novej vlne násilia. Prezident Chirac v novoročnom prejave prisľúbil, že jeho vláda, ktorá vchádza do posledného predvolebného roka, urobí zo zamestnanosti a rovnosti šancí absolútnu prioritu. Chirac pripomenul, že právo na vzdelanie a prácu je jedným zo základných práv Francúzskej republiky. Zlyhanie politického ideálu bratstva, ktoré má Francúzsko zapísané v ústave od čias revolúcie, priznal prezident už pred vianočnými sviatkami, keď hovoril o diskriminácii a rasizme v krajine. "Dcéry a synovia republiky," ako prezident nazval mládež na predmestiach v protiklade s hanlivým výrazom "prisťahovalci", dnes veria, že ohlásený 1,5-percentný rast bude prospešný aj im. Séria opatrení, ktorá ma zabrániť rasizmu pri hľadaní práce, ako anonymný životopis a pokuty pre spoločnosti, ktoré odmietnu zamestnávať na základe nefrancúzsky znejúceho mena, by mali spolu s rastom zamestnanosti umožniť vláde, aby nemusela o niekoľko týždňov opäť vyhlásiť výnimočný stav.