V prípade devastujúceho kybernetického útoku na americkú infraštruktúru bude americké ministerstvo obrany môcť zareagovať nukleárnymi zbraňami. Predpokladá to návrh novej jadrovej doktríny USA. Ten zároveň upozorňuje na nové ruské zbraňové systémy vrátane "podmorských dronov".
Novo navrhnutá nukleárna doktrína USA už zamierila z Pentagónu k prezidentovi Donaldovi Trumpovi na potvrdenie. Jej súčasťou je aj žiadosť ministerstva obrany o možnosť použitia jadrových zbraní v reakcii na devastujúci nenukleárny útoky na americkú infraštruktúru, informuje denník The New York Times.
Niekoľko desaťročí bolo použitie jadrových zbraní považované za poslednú možnosť, ako odpovedať na útok nepriateľov USA. Nová doktrína však predpokladá, že by Spojené štáty mohli reagovať na závažný kybernetický útok i použitím nukleárnych zbraní.
Kybernetické útoky sú podľa odborníkov najefektívnejším spôsobom, ako poškodiť infraštruktúru. Dá sa tak paralyzovať mnoho systémov, od elektrickej siete, cez sieť telefónnu až po internetové pripojenie, bez toho, aby útočník použil zbrane hromadného ničenia.
Dokument uvádza, že k použitiu jadrového arzenálu by prišlo len za "extrémnych okolností", ktoré definuje ako "útok na USA, spojencov alebo civilné populáciu partnerov, či infraštruktúru." Pentagón aj Biely dom odmietli celú záležitosť komentovať, keďže novú doktrínu prezident ešte neschválil .
Rusko vlastní ,podmorské drony'
Pentagón v návrhu novej jadrovej doktríny zároveň upozorňuje, že Rusko vlastní "podmorské drony" schopné niesť jadrovú hlavicu. Ide o novinku, ktorá môže spôsobiť cunami a zamoriť pobrežia rádioaktívnymi prvkami.
"Rusko pokračuje vo vývoji prinajmenšom dvoch systémov s interkontinentálnym dosahom, hypersonický klzák a nové medzikontinentálne podvodné autonómne torpédo vybavené jadrovými zbraňami," stojí v správe Pentagónu o vládnej pozícii v záležitostiach jadrových zbraní.
Podľa portálu Defense news sú autonómne torpéda schopné niesť jadrovú hlavicu so silou až sto megaton, čo predstavuje dvojnásobok najsilnejšej jadrovej bomby, ktorá kedy bola testovaná.
O existencii takýchto torpéd sa už dlhšiu dobu špekulovalo, ale až tohtoročná správa amerického ministerstva obrany to verejne potvrdila.
"Pri modernizácii ,zdedených' sovietskych jadrových systémov Rusko navyše vyvíja a rozmiestňuje nové jadrové hlavice a odpaliská," uvádza dokument, ktorý ako prvý zverejnil portál Huffington Post.
V priloženej tabuľke, ktorá popisuje všetky ruské jadrové kapacity a ich vývoj za posledné dve desaťročia, sa podmorský dron vyskytuje pod pojmom "autonómne podvodná vozidlo" a nesie názov Status-6.
Čiernobiela grafika, ktorú zverejnil Huffington Post, nie je dobre čitateľná a preto nie je možné potvrdiť, ale ani vyvrátiť, či už bol dron nasadený. Podľa portálu Defense News Rusi už v minulosti aspoň raz otestovali autonómne torpédo, ktoré Pentagón označuje menom Kaňon či ako Ocean Multipurpose System-6.
Podľa ruských médií má Status-6 dosah takmer 10-tisíc kilometrov, maximálnu rýchlosť presahujúcu 56 uzlov a môže zostúpiť do hlbín pod úrovňou hladiny tisíc metrov. Vyvinula ho spoločnosť Rubin Design Bureau, ktorá je najväčším výrobcom ponoriek v Rusku. Bola navrhnutá tak, aby mohla byť vypustená z najmenej dvoch rôznych tried jadrových ponoriek, vrátane triedy Oscar, ktorá je schopná niesť až štyri drony Status-6.
Pôvodný podvodný dron Kaňon bol podľa dostupných informácií navrhnutý tak, aby vytvoril cunami, ktoré by nielen zdevastovalo prímorské mestá, ale tiež zamorilo pobrežie rádioaktivitou. Vzhľadom k odpáleniu pod vodou sú autonómne torpéda nezasažiteľné protiraketovou obranou.
Obnova jadrovej triády je nutná
Nová jadrová doktrína opätovne potvrdzuje americkú potrebu plnej jadrovej triády (stragetické bombardéry, medzikontinentálne balistické rakety a balistické rakety odpaľované z ponoriek). Ako však poznamenáva Defense News, správa žiadnym spôsobom nenaznačuje, "že by Pentagón mal záujem o vývoj bezpilotných podmorských vozidiel schopných doručiť jadrovú zbraň."
Podľa agentúry AP americká jadrová doktrína vychádza z ruskej doktríny, ktorá pripúšťa hrozbu nasadenia jadrových zbraní menšieho kalibru v konvenčnom európskom konflikte v nádeji, že to prinúti USA a NATO k ústupu.
USA by mali neveľké množstvo balistických rakiet dlhého doletu vyzbrojiť menšou jadrovou náložou. Vo výzbroji by sa okrem toho mali znovu objaviť jadrové krídlové rakety odpaľované z ponoriek, ktoré Obama v roku 2011 z arzenálu vyradil.
Podľa kritikov môže stratégia zvyšovania jadrovej sily USA priblížiť krajinu k jadrovému konfliktu s Ruskom. Autori plánu však tvrdia opak s tým, že americké strategické lietadlá vyzbrojené jadrovými bombami, ktoré sú dnes jedinou formou jadrového odstrašenia Ruska v Európe, strácajú vplyvom ruskej protivzdušnej obrany na účinnosti.