Druhým najľudnatejším štátom Afriky už viac ako rok otriasa vojna. Dnes je jasné, že etiópsky premiér Abiy Ahmed ťaženie proti Tigraju pripravoval už predtým, než dostal Nobelovu cenu za mier. Lenže Západ túžiaci po pozitívnom príbehu z čierneho kontinentu varovné signály nerozoznal, píše denník The New York Times.
Abiy Ahmed, ktorý nedávno strávil niekoľko dní v uniforme na fronte, trvá na tom, že mu bola vojna vnútená. Podľa neho to boli Tigrajci, kto vystrelil prvý, zaútočil na vojenskú základňu v Tigraji a zabil spiacich vojakov.
Podľa NYT je pravdou, že vojnu si zvolil Ahmed a jej kolesá sa točili už pred udelením Nobelovej ceny, ktorú dostal za ukončenie dlhoročného sporu medzi Etiópiou a Eritreou v roku 2018. Lenže potom sa začal schádzať tajne s eritrejským autoritárskym prezidentom Isaiasom Afwerkim a spoločne pripravovali vojnu proti spoločnému nepriateľovi, Tigrajcom.
Pred minuloročným novembrom Ahmed presunul armádne oddiely k Tigraju a poslal vojenské nákladné lietadlá do Eritrey. S generálmi preberal zmysel útoku na Tigraj a tí, ktorí nesúhlasili, boli prepustení.
V lesku nobelovky
Západ oslnený Nobelovou cenou varovné signály nerozpoznal. „Abiy získal dojem, že sa stal jednou z najvplyvnejších osobností na svete. Cítil, že za sebou má medzinárodnú podporu, a že keď napadne Tigraj, nič sa nestane. A mal pravdu,“ povedal bývalý poradca Ahmedovej vlády, ktorý teraz žije v exile v Európe, Gebremeskel Kassa.
Ahmedov sľub rýchleho víťazstva sa nesplnil. Tigrajci sa v lete dostali 200 kilometrov od Addis Abeby a Ahmed musel vyhlásiť výnimočný stav. Nedávno sa šťastie usmialo znova na etiópsku armádu, ktorá dobyla späť dve strategické mestá. Lenže konflikt má tisíce obetí a stovky tisíc ľudí čelia hladu.
Podľa analytikov je Ahmedov prerod z mierotvorcu na vojnového veliteľa príbehom o tom, ako Západ túžil nájsť afrického hrdinu a ťažko sa zmýlil. „Západ zle odhadol Abiyho, posilnil Isaiasa a teraz ide o to, či sa dá predísť rozpadu krajiny so 110 miliónmi obyvateľov,“ povedal bývalý európsky diplomat v oblasti Afrického rohu Alex Rondos.
Henrik Urdal z Inštitútu pre výskum mieru v Osle povedal, že Nobelov výbor vedel, že v Ahmedovom prípade riskuje. Robil reformy, ktoré však boli ľahko zvrátiteľné, a mier s Eritreou spočíval v jeho osobnom vzťahu s bezohľadným a bojmi zoceleným Afwerkim, ktorého Ahmed v Osle označil za „mierového partnera a druha“.
Mierová dohoda nebola taká pevná, ako sa zdala. Novo zavedené každodenné lety a otvorenie hraníc boli do niekoľkých mesiacov buď zrušené, alebo obmedzené. Zo sľubovanej obchodnej dohody nebolo nič a konkrétnych príkladov spolupráce je málo. Zato sa do Etiópie dostalo mnoho eritrejských tajných agentov vydávajúcich sa za utečencov a začali zhromažďovať informácie o etiópskej armáde. Najviac sa zaujímali o Tigraj.
Zbavil sa všetkých Tigrajcov
Afwerki pripísal Tigrajcom, ktorí dominovali etiópskej politike do Ahmedovho nástupu, pohraničnú vojnu z konca minulého tisícročia, v ktorej padlo 100-tisíc ľudí. Podľa Afwerkiho Tigrajci tiež zavinili medzinárodnú izoláciu Eritrei.
Pre Ahmeda boli veci komplikovanejšie. Bol osem rokov členom Tigrajcami vedenej vlády a roku 2015 sa v nej stal ministrom. Etnicky k nim nepatril, pretože je z etnika Oromov. Mal pocit, že ho Tigrajci nikdy naozaj neprijali.
Z vedenia vplyvnej tajnej služby ho odvolali, a keď sa dostal v roku 2018 k moci, považoval ich za najväčšie ohrozenie svojich ambícií. Chceli mať na čele vlády niekoho iného a Ahmed tvrdil ľuďom okolo seba, že sa ho Tigrajci pokúsia zabiť.
V jeho rezidencii boli stráže na všetkých poschodiach, premiér vyhodil všetkých Tigrajcov z ochranky a založil republikánsku gardu, ktorá podlieha iba jemu. Jej členov nechal prejsť výcvikom v Spojených arabských emirátoch.
Začal sa schádzať s Afwerkim, Eritrejci pravidelne jazdili do etiópskeho štátu Amharsko, súperiaceho s Tigrajskom. Eritrea poskytla výcvik 60-tisícom členov amharských špeciálnych jednotiek, ktoré boli neskôr vysadené v Tigraji.