V Poľsku sa dnes večer končí kampaň pred víkendovými parlamentnými voľbami. O ich termíne rozhodol ešte v apríli prezident Aleksander Kwasniewski po tom, čo vláda Zväzu demokratickej ľavice (SLD) - topiaca sa v korupčných aférach - stratila aj minimum dôvery verejnej mienky a parlamentu. Pritom, v takomto čase pred štyrmi rokmi, získala spolu s Úniou práce vyše 41 percent hlasov. Hoci sa zaslúžila o prijatie krajiny do Európskej únie a pričinila sa aj o ochranu svojich farmárov pri vstupe na európsky trh, doma sa nevyhla politickým problémom. Ani nie rok po voľbách prepukla najväčšia úplatkárska aféra v poľských novodobých dejinách, tzv. Rywingate, ktorá sa doplazila aj k prahu pracovne premiéra Leszka Millera. Nezhody začínajúce sa pri legislatíve o diaľničných známkach pred dvoma rokmi, zas vyústili do rozpadu koalície. Pred rokom napokon Miller rezignoval, keď už boli do korupčných afér zapletení takmer všetci jeho ministri.
"Korupcia je skutočný problém Poľska, ale vytvorili ju nejasné novodobé zákony a nestabilný daňový systém, ktorý vytvára dostatočný priestor na nečestné správanie," tvrdí šéf poľskej pobočky britskej ropnej spoločnosti BP Jerzy Brniak.
Zneužívanie kampane
Hoci predstavitelia kandidujúcich strán sa v kampani dištancujú od bývalého komunistického režimu, ako aj korupčných praktík bývalej vlády, médiá spustili silnú "kontrolnú" kampaň nielen na obsah programu, ale aj spôsoby financovania kampane. Aj keď predstavitelia hlavných rivalov - Občianskej platformy (PO) a Práva a spravodlivosti (PiS) tvrdia, že používajú len svoje čestne zarobené prostriedky, väčšinu z výdavkov im v prípade volebného úspechu vrátia daňoví poplatníci. "Je to najnákladnejšia kampaň všetkých čias," napísal poľský denník Wprost.
Voľby - bez diskusie - vyhrá pravica. Budú však najmä o tom, či zostavenie bude určovať PO, ktorá mala doteraz väčšie šance, alebo PiS, ktoré sa v týchto dňoch dostalo na prvé miesto. Obe strany majú zároveň nielen premiérskeho kandidáta, ale aj prezidentského. "Je to neférové voči menším stranám, že televíznu debatu využívajú prezidentskí kandidáti aj na kampaň pre svoju stranu," rozčúlil sa napríklad šéf Sebaobrany Andrzej Lepper v súvislosti s pripravovanou debatou Donalda Tuska (PO) a Lecha Kaczinského (PiS) na niekoľkých televíznych staniciach. Hoci na mítingoch Lepper rád priaznivcom na pódiách tancuje a spieva, že "musíme rýchlo Lepperizovať Poľsko, lebo nás zruinujú tí, čo nám vládli," jeho strana zasadne pravdepodobne do parlamentných opozičných lavíc. "Ich antieurópske slogany už stratili platnosť, väčšinu ľudí začínajú oslovovať viac umiernenejšie programy strany PiS," hovorí sociológ Varšavskej univerzity Jacek Raciborski. Napriek tomu zostáva Sebaobrana vďaka svojmu populizmu treťou najsilnejšou stranou. Podobne sa očakáva, že do opozičných lavíc s ňou zasadne aj nacionalisticko-konzervatívna Liga poľských rodín Romana Giertycha a doteraz vládnuca strana Zväz demokratickej ľavice. Tú po prvý raz nevedie šéf s komunistickou minulosťou, ale farmármi obľúbený bývalý minister poľnohospodárstva Wojciech Olejniciak.
EÚ a národná hrdosť
Je zaujímavé, že väčšina z budúcich parlamentných strán síce berie členstvo v únii ako samozrejmosť, na rozdiel od minulých volieb však kladie oveľa väčší dôraz na národné záujmy. To bývalo vždy doménou skôr Sebaobrany a Ligy poľských rodín, ktoré majú k EÚ výhrady. PO a PiS napríklad za úder národným záujmom považujú rusko-nemeckú dohodu o výstavbe plynovodu, ktorý obchádza Poľsko. Obe strany preto chcú v budúcnosti ešte viac posilniť viacnárodnú úniu, teda s dôrazom na členské štáty.
Hoci zahraničná politika až tak nedominovala v kampani strán, z rozhovorov ich šéfov pre médiá vyplynulo, že základ v zaistení bezpečnosti vidia v Spojených štátoch a NATO a v zabezpečení ekonomického rastu v EÚ. Ani jedna strana, azda s čiastočnou výnimkou Lepperovej, nemá v pláne posilniť vzťahy s Ruskom. Pritom táto krajina je jedným z najväčších obchodných partnerov Poľska a energeticky je Varšava od Moskvy závislá. Ale je tu bieloruský sused, o ktorého správaní i Varšava myslí svoje.
Pokiaľ ide o Nemecko, na margo podpisu dohody medzi prezidentom Putinom a kancelárom Schröderom kandidát PO na prezidenta Donald Tusk otvorene povedal, že by im bolo milšie vidieť na kancelárskom kresle šéfku CDU/CSU Angelu Merkelovú. "Došlo by k otepleniu," objasnil.
Na poli diplomacie by teda pravdepodobní noví koaliční partneri nemali mať spory. Spomína sa už i meno šéfa diplomacie, ktorým by sa mohol stať bývalý vyjednávač vstupu krajiny do EÚ Jacek Sariusz-Wolski. Aj on patrí skôr do tábora národovcov, v Bruseli si však urobil dobré meno a doma je považovaný za autoritu.
Ako však napísal denník Gazeta Wyborcza, bude záležať už len na voličoch, koho si vyberú a či sa vôbec k urnám dostavia. Prieskumy ukázali, že voliť by mohlo prísť okolo 57 percent voličov. Nie je to veľa, ale zároveň dosť, vzhľadom na to, že je to obvyklá účasť Poliakov.