Brazílski vedci našli doposiaľ neobjavený typ dinosaura, čím zmenili učebnice biológie a dejepisu. Na pozostatky kostry jaštera narazili pri vykopávkach pri meste Minas Geraís. Telo nového dinosaura meralo trinásť metrov a vážilo deväť ton. Pomenovali ho Maxakalisaurus topai, podľa indiánskeho kmeňa, ktorý v tejto oblasti žije. V Brazílii sa už tradične dávajú paleontologickým nálezom názvy odvodené od indiánskych kmeňov.

Roky skúmania
"Nováčik" Maxakalisaurus patrí vďaka svojim rozmerom do skupiny takzvaných titanosaurov. Jeho blízkym príbuzným je Saltasaurus, ktorého kosti sa našli len na území Argentíny a Uruguaja. "Maxakalisaurus žil približne pred 80 miliónmi rokov. Na kostiach sme našli stopy po zuboch, čo naznačuje, že sa po smrti stal potravou pre iné jaštery," povedal pri slávnostnom odhalení kostry v Národnom múzeu v Riu de Janeiro vedúci výskumnej skupiny Alexander Kellner.
Vykopávky unikátnych pozostatkov nového jaštera sa začali v roku 1998 a trvali štyri roky. Vedci však dlho kosti skladali, skúmali a zisťovali ich pôvod. Nový objav preto predstavili svetu až teraz. Maxakalisaurus žil v poslednom období dinosaurov, ktoré podľa vedcov vyhynuli asi pred 65 miliónmi rokov. Najčastejšie to zdôvodňujú teóriou o páde meteoritu, ktorý spôsobil na Zemi klimatické zmeny a zahubil tak mnohé vtedajšie druhy živočíchov.
Južná Amerika je "rajom" pre časté nálezy pozostatkov dinosaurov. Kosti jedného z najväčších tvorov, aké kedy chodili po zemskom povrchu, našli v Argentíne. Takzvaný Puertasaurus reuili meral až 40 metrov a vážil viac ako 80 ton.

Pokusy o Jurský park
Japonskí vedci medzitým začali v laboratóriách robiť pokusy o oživenie dávno vyhynutých živočíchov. Ak by sa im to podarilo, ľudia by mohli v budúcnosti vidieť napríklad živého mamuta či iných živočíchov. Na to však potrebujú získať spermie vyhynutých tvorov. Tie by následne implantovali do vajíčok živých zvierat, ktoré sú príbuzné tým vyhynutým. Ak by išlo napríklad o mamuta, do procesu by zapojili slona. Výsledkom by zrejme neboli mláďatá mamuta, aké žili kedysi, ale moderné mamuty, ktoré by sa čiastočne podobali na slona.
Vedci robili prvýkrát takéto pokusy na myšiach zmrazených na 15 rokov. Teraz sa chystajú na vyhynuté mačkovité šelmy. Niektorí experti však tvrdia, že pokus nemá žiadnu šancu na úspech, pretože DNA, ktorá sa zachovala v telách mamutov, je natoľko poškodená, že sa s ňou nedá pracovať.