Bola to pýcha nemeckého letectva. Vzducholoď LZ-129 Hindenburg vzbudzovala obdiv nielen svojimi obrovskými rozmermi, ale aj superluxusným vybavením. Všetko bolo podriadené pohodliu cestujúcich. Svojou majestátnosťou a prepychom predstavoval tento lietajúci palác na oblohe to, čo na mori Titanic. Oba symboly mali nakoniec aj podobný osud. V nedeľu uplynie presne 70 rokov od chvíle, keď tragický zánik Hindenburgu náhle ukončil slávnu éru vzducholodí.
Osud Titanicu
Všetko vyzeralo presne tak, ako sľubovali katalógy cestovných kancelárií. V jedálni servírovali vybrané pokrmy na zlatom porceláne, na snehovobielych obrusoch nemohli chýbať čerstvé kvetiny. Varili tu špičkoví kuchári, najlepší, akých mohlo Nemecko ponúknuť. V bare podávali špecialitu vzducholode -- ľadový kokteil LZ-129, džin s kvapkou pomarančovej šťavy.
Pri prelete ponad mrakodrapy newyorského Manhattanu mávali cestujúci z otvorených okien pod mohutnou konštrukciou vzducholode. Takmer si podávali ruky s fotografmi, ktorí ich sledovali na hornej terase legendárneho mrakodrapu Empire State Building, v tom čase najväčšej budovy na svete.
Po trojdňovej vzduchoplavbe ponad Atlantický oceán sa 6. mája 1937 všetci pripravovali na pristátie v Lakehurste v štáte New Jersey. Presne o pol ôsmej večer sa ozvala silná rana, ktorú bolo počuť 15 kilometrov ďaleko. V nasledujúcom okamihu plamene ožiarili večernú oblohu nad Lakehurstom. "Vyzeralo to ako oheň svätého Eliáša," spomínali neskôr očití svedkovia.
O pol minúty bolo po všetkom. Kostra vzducholode sa s ohlušujúcim rachotom zrútila na zem. Z horiacich trosiek sa plazili, vybiehali a vyskakovali ľudia. Vo vraku zhorelo 13 cestujúcich a 22 členov posádky. O život prišiel aj jeden pracovník na zemi. Život si zachránilo 62 ľudí.
Nacistická škvrna
Chybičkou na kráse Hindenburgu bolo to, že jeho stavbu financovali nacisti. Loď bola často vnímaná ako symbol úspechu Hitlerovho režimu. Konštruktér lode Hugo Eckener sa musel prizerať, ako sa hákovými krížmi vyzdobený Hindenburg stáva nástrojom agresívnej propagandy. Nacisti po havárii tvrdili, že plavidlo sa stalo cieľom sabotáže. Vyšetrovanie však ukázalo, že príčinou havárie bola iskra nazhromaždenej statickej elektriny a následná explózia vysokovýbušného vodíka.
Loď počas svojej prvej sezóny v roku 1936 sedemkrát letela do Brazílie a desaťkrát preletela do Spojených štátov. Bez problémov prekonala 300-tisíc kilometrov a prepravila 1 600 cestujúcich. Osudným sa jej stal hneď prvý let cez Atlantik v roku 1937.