Komunistický režim sa usadil v Severnej Kórei po 2. svetovej vojne. S pomocou Sovietskeho zväzu sa k moci dostal Kim Ir-sen,
v roku 1994 prebral rodinné žezlo jeho syn Kim Čong-il. Panovník, ktorý je k svojmu ľudu často nemilosrdnejší ako jeho otec, trvalo upevňuje komunistickú "utópiu". V krajine vládne hladomor, porušovanie ľudských práv je úplne bežné. Pracovné tábory, z ktorých niektoré vznikli ako dôsledok verejnej kritiky totalitného režimu, sú plné stotisícok ľudí. Politických väzňov v nich čakajú nútené práce, mučenie a nedostatok jedla. Severokórejčania sa preto snažia újsť pred hladom a nebezpečenstvom uväznenia ujsť do susednej Číny. Útek do Južnej Kórey je fakticky nemožný. Sťažuje ho demarkačná línia medzi krajinami -- 155 kilometrov dlhý a štyri kilometre široký prísne strážený pás územia.
Kým ľud doma žije v biede, na Západe je ich panovník známy svojou veľkodušnosťou. Utráca milióny za jedlo, honosné sídla, autá a všetky druhy zábavy.