Nemaj obavy. Nezničia ma, nezlomia ma. Ja ich všetkých porazím, tvrdil Slobodan Miloševič ešte v piatok do telefónu svojmu straníckemu kolegovi zo Socialistickej strany Srbska Miloradovi Vucelićovi. V sobotu ho našli väzenskí strážcovia v jeho cele v Haagu mŕtveho.
Slobodan Miloševič bol posledným juhoslovanským prezidentom. V podstate, svojím nekompromisným stanoviskom podpory srbského nacionalizmu v rámci federácie a snahy o zachovanie juhoslovanstva za každú cenu, sa sám pričinil o pád šesťčlennej federácie. História mu kladie za vinu nielen rozdúchavanie nacionalistických vášní, ale aj krvavé vojny začiatkom 90. rokov v Slovinsku, Chorvátsku, Bosne a nakoniec v Kosove. Práve Kosovo sa pričinilo o jeho politický vzostup a pád.
Raketový štart
Miloševič, ktorý sa narodil v roku 1941 v Požarevaci, pôsobil v komunistickej strane od svojich osemnástich rokov. Na jej čelo sa dostal v roku 1986 vďaka podpore vtedy najvplyvnejšieho srbského politika Ivana Stamboliča. Napriek tomu, že bol ambiciózny, médiá ho ako skvelého rečníka zaregistrovali o rok neskôr.
"Nik vás nesmie biť." Túto pamätnú vetu vyslovil v mestečku Kosovo Polje pred zhromaždenou srbskou menšinou. Vtedajšiemu šéfovi srbských komunistov ležali od toho dňa médiá doslova pri nohách. Hoci išlo o obyčajný prejav, aký mal v podobnom duchu rok predtým aj jeho ochranca a komunistický predák Ivan Stambolič, Miloševičova veta sa stala legendou. Stal sa miláčikom davu a ochrancom Srbov nielen v Kosove, ale doslova ochrancom všetkých Srbov. Vďaka rétorickým schopnostiam sa mu podarilo pomaly si dláždiť cestu na vrchol až do prezidentského kresla zväzovej republiky Juhoslávie.
Miloševič mal však ako šéf strany v Kosove ešte jeden pamätný prejav. V roku 1989, presne pri 600. výročí bitky na Kosovom Polji, prilákali jeho vízie znovuvybudovania predvojnového Veľkého Srbska vyše milióna poslucháčov. Tam prvýkrát, narážajúc na nepokoje medzi srbským a albánskym obyvateľstvom, spomenul aj možný vojenský zásah, ak sa situácia nestabilizuje. To neskôr splnil.
Socializmus, Tito, Juhoslávia
Miloševič sa nikdy nezriekol Tita, socializmu, ba ani Juhoslávie. Hoci si získal popularitu za svoju kritiku byrokracie a rozvetveného štátneho aparátu, nechcel decentralizáciu, ale, naopak, centralizáciu a zjednotenie štátu a strany. Hoci jeho autoritatívny spôsob vládnutia a nacionalizmus nachádzal ohlas u staršej generácie, práve mocenské ambície vyvolali nevôľu v ostatných republikách, najmä Slovinsku a Chorvátsku.
Tragický koniec
Miloševič v roku 1990 celozväzové prezidentské voľby ako šéf nasledovníckej Socialistickej strany Srbska vyhral a v parlamentných voľbách jeho strana získala väčšinu. Po rozpade veľkej Juhoslávie v decembri 1992 ho voliči opätovne zvolili za srbského prezidenta.
Napriek krvavým vojnám, ktoré ukončil Daytonský mier v roku 1995 a po ktorých sa Juhoslávia rozpadla na nezávislé republiky, zostal Miloševič pri moci. Dokonca v lete v roku 2000 pripravil ďalšie zmeny ústavy, ktoré napríklad zavádzali priamu voľbu prezidenta. Podľa vtedajšieho šéfa francúzskej diplomacie Huberta Védrina boli len dôkazom, že sa "belehradskému režimu, izolovanému a oslabenému, darí udržať sa pri moci". Opozícia však začala pripravovať akcie, aby Miloševiča zbavila moci. Predčasné parlamentné a prezidentské voľby v júli 1997 priniesli paradoxné výsledky. Opozícia nešla do volieb jednotne, ako sa predpokladalo, ale roztrieštená. V prvom kole prezidentských volieb podľa opozície získal viac hlasov Vojislav Koštunica, podľa socialistov Miloševič. Výsledky boli skutočne tesné. Druhé kolo sa napokon nekonalo, keďže už prepukli rozsiahle demonštrácie a pod tlakom ulice boli Miloševič a jeho socialisti prinútení ustúpiť.
Do Haagu ho srbská vláda vydala 28. júna 2001. Medzinárodný trestný tribunál pre vojnové zločiny (ICTY) ho obvinil z vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a genocídy vo vojnách v Bosne, Chorvátsku a Kosove. Ani po troch rokoch procesu sa však súdu nepodarilo vydať rozsudok. A už sa ani nepodarí.
StoryEditor
Príbeh posledného juhoslovanského prezidenta
Nemaj obavy. Nezničia ma, nezlomia ma. Ja ich všetkých porazím, tvrdil Slobodan Miloševič ešte v piatok do telefónu svojmu straníckemu kolegovi zo Socialistickej strany Srbska Miloradovi Vucelićovi. V sobotu ho našli väzenskí strážcovia v jeho cele v Haagu mŕtveho.