Ak má človek veriť prieskumom verejnej mienky, tak chorvátsky prezident sa aj naďalej bude volať Stepan Mesič. Podľa predpovede získa v nedeľu, v druhom kole volieb hlavy štátu, približne 55 percent hlasov. Vo funkcii je od roku 2000. Patrí dlhodobo k najpopulárnejším chorvátskym politikom, keď kariéru začínal ešte za čias komunistickej Juhoslávie. Dnes ho pozorovatelia považujú za liberála. Jeho protikandidátkou je päťdesiatjedenročná Jadranka Kosorová, ministerka pre otázky rodiny, ktorá je členkou vládnej konzervatívnej strany a profiluje sa ako zástankyňa prvoradého riešenia sociálnych a ekologických problémov krajiny.
Prvé kolo volieb sa uskutočnilo druhého januára a voliči sa rozhodovali medzi 12 politikmi. Sedemdesiatročný Mesič však vtedy potrebnú nadpolovičnú väčšinu hlasov nezískal. Mesič je presvedčeným zástancom členstva Chorvátska v Európskej únii. Bol by rád, keby sa tak stalo už v roku 2008. Podľa jeho názoru by mala Európa spojiť svoj hospodársky, výskumný i ľudský potenciál, aby mohla úspešne konkurovať USA.
Európska komisia prijala uznesenie, na základe ktorého je pripravená začať so Záhrebom predvstupové rozhovory už 17. marca. Rozhodnutie však podmieňuje ochotou Chorvátska spolupracovať s Medzinárodným súdnym tribunálom v Haagu. Iné podmienky pre začatie rozhovorov krajina už plní, aj keď mnohé problémy pretrvávajú, napríklad katastrofálny stav justície. Otvorených je vyše milióna súdnych prípadov. Štátny deficit sa drží pod hranicou troch percent HDP a inflácia v minulom roku klesla na 4,5 percenta. Hospodársky rast je impozantný, za rok 2004 sa očakáva vo výške štyroch percent. Konjunktúra sa však neprejavila na znížení nezamestnanosti, ktorá dosahuje až sedemnásť percent. (hn/gaf)