Aká by bola Amerika bez imigrantov, aj tých ilegálnych? To dal čiastočne Američanom pocítiť pondelkový štrajk prisťahovalcov. Pouličnými demonštráciami, bojkotom škôl a podnikov sa rozhodli prezentovať svoj postoj Američanom, ale najmä kongresmanom. Snemovňa reprezentantov totiž schválila nebývalo tvrdú verziu imigračného zákona, ktorá ilegálnym prisťahovalcom hrozí deportáciami a z ilegálneho prisťahovalectva robí ťažký zločin. V Senáte sa reforma na čas ocitla na mŕtvom bode. Podľa Washington Times sa na demonštráciách zúčastnilo jeden až 1,5 milióna ľudí. V Spojených štátoch pracuje až 12 miliónov ilegálnych prisťahovalcov.

Ekonomický dosah otázny
Imigračný štrajk v noci na včera ochromil prinajmenšom jeden významný prístav (Los Angeles) a desiatku mäsokombinátov spoločnosti Tyson Foods na stredozápade, uzavrel konštrukčné stavby a hraničné priechody s Mexikom. V Chicagu protestovalo 300-tisíc až 400-tisíc imigrantov a rovnako veľký počet to bol aj v kalifornskom Los Angeles. Bojkot tiež ochromil miestne školy, v mnohých zariadeniach sa nedostavila na výučbu až štvrtina detí.
Hospodársky dosah je však podľa denníka Washington Post stále veľkou neznámou. Množstvo imigrantov totiž vypočulo výzvy svojich šéfov, aby neriskovali, že prídu o svoje miesta a podniky sa na absenciu niektorých zamestnancov pripravili. Veľké spoločnosti sa tak vo väčšine prípadov štrajku vyhli. V Las Vegas boli napríklad dosahy minimálne. Hotel Wynn Las Vegas to podľa personálneho riaditeľa vyriešil tak, že tým, ktorí neprídu z iných dôvodov ako zdravotných, bude hroziť prepustenie. MGM-Mirage, ktoré prevádzkuje niekoľko významných kasín, taktiež nemalo s bojkotom problém. Zo zamestnancov podniku je pritom až tretina Latinskoameričanov.
Podľa náhodnej ankety dallaskej televízie KXAS, na ktorej sa zúčastnili desiatky tisíc respondentov, bolo až 68 percent zúčastnených za to, že zamestnávatelia majú právo prepustiť zamestnancov, ktorí sa pre bojkot neukázali v práci.
Protest vyvolal len málo protidemonštrácií zo strany prívržencov prísnejších zákonov. Podľa nich im totiž bojkot, najmä zo strany Mexičanov a iných Latinskoameričanov, iba pomohol. "Nemôžem byť šťastnejší, lebo vždy, keď sa niečo podobné stane, prieskumy ukážu, že čoraz viac Američanov je proti prisťahovalcom, nech urobia čokoľvek," komentoval situáciu pre agentúru Reuters republikánsky kongresman Tom Tancredo. Napriek tomu imigranti považujú akciu za úspech. Ricardo Juarez, koordinátor organizácie Mexičania bez hraníc v severnej Virginii, si verí. "To, čo sa deje v tomto regióne, bude mať dosah na celú krajinu," citoval jeho slová Post.

Dohoda v Senáte?
Prezident George W. Bush dúfa, že Kongres nakoniec podporí jeho verziu imigračnej reformy, ktorá má vytvoriť program hosťujúcich pracovníkov. A to aj napriek tomu, že kongresmani zo snemovne tvrdia, že zablokujú zákon ponúkajúci ilegálnym imigrantom získať možnosť občianstva. Demokrati a republikáni v Senáte sa však blížia k dohode o liberalizácii celého procesu. Demokrati navrhujú, aby Latinskoameričania mohli získať občianstvo, ak zaplatia pokutu, spätné dane, naučia sa po anglicky, zostanú zamestnaní a neboli trestaní.
Imigračná reforma je dôležitou skúškou druhej Bushovej administratívy v čase, keď sa jeho popularita ocitla na rekordne nízkej úrovni. A pre republikánov je tu ešte ďalší strašiak -- Latinskoameričania (legálni prisťahovalci) sú totiž významnou skupinou voličov a blížia sa kongresové voľby. Podľa prieskumu televízie NBC News a denníka Wall Street Journal, až 55 percent Latinskoameričanov preferuje v týchto voľbách demokratov, iba 22 percent verí republikánom.