"Špiní naše tradície a koná proti vôli väčšiny Španielov." Päťdesiatpäťročný Jaime Guerra si napraví čiapku a napriek mrazu ďalej rozdáva protestné letáky. Za miesto osobnej manifestácie nesúhlasu si vybral frekventované námestie pred známou madridskou katedrálou de la Almudena. Objektom jeho kritiky nie je nikto iný ako terajší španielsky premiér José Luís Rodríguez Zapatero. Zhodou okolností do úradu nastúpil práve pred rokom. Po ôsmich rokoch konzervatívnej vlády vlani vo voľbách prekvapujúco vyhrala jeho socialistická strana. Odvtedy má mnoho prívržencov, ale aj odporcov. Veriaci patria skôr medzi tých druhých.
Prvý náznak chladu sa dostavil, keď Zapaterova vláda povolila výskum kmeňových emryonálnych ľudských buniek. Nasledovalo zjednodušenie rozvodového práva a úplné zrovnoprávnenie sobášov homosexuálov. "Každá generácia musí zanechať v histórii vlastné stopy," znel premiérov odzbrojujúci komentár.
Kým nadšení homosexuáli Zapatera oslavovali po celej krajine, na inej strane politického spektra zavládlo zdesenie. "Premiér nás ženie nás do záhuby," hovorí napríklad sedemdesiatdvaročná Engracia Revueltaová, pozorujúc Guerrovo počínanie na námestí. Podľa nej sa socialisti až príliš starajú o spoločenské problémy, kým tie hospodárske zanedbávajú. Niet divu, že v krajine, kde si jezuiti ešte aj dnes zachovávajú silný vplyv vo vzdelávaní i v ekonomike, pôsobí Zapaterova liberálna politika ako silný polarizujúci faktor. Na druhej strane nemožno nevidieť fakt, že politika dnešnej vlády verne odráža nový životný pocit Španielov. Až 70 percent obyvateľov totiž s partnerským zväzkom homosexuálov súhlasí. Vysvetlenie? Štyri pätiny Španielov sa síce hlásia ku katolíckej viere, ale bohoslužby pravidelne navštevuje len 18 percent.
Španielski socialisti v súčasnosti pomýšľajú dokonca aj na zmenu financovania cirkvi, ktorá až doteraz žila prevažne z osobitnej dane z príjmu. Jej ročný výnos - dobrých 140 miliónov eur. "Domnievame sa, že tak veľa peňazí pre katolícku cirkev nie je potrebných," tvrdí tajomník socialistickej strany pre otázky cirkvi Alvaro Cuesta.
Podobné tvrdenia však opozíciu ženú priam na barikády. Medzitým už vznikla aj nová strana - Alternativa Espanola, ktorá pred nedávnym referendom o európskej ústave od voličov márne požadovala "nie", keďže dokument neobsahuje odkaz na kresťanské tradície. Biskupská konferencia chce väčší tlak aj od opozičnej ľudovej strany Mariana Rajoya a keď môže, strieľa z ťažkých kanónov v takých konzervatívnych časopisoch, akými sú La Razón, Época či Abc. S jej nesúhlasom sa najnovšie stretáva snaha socialistickej vlády obmedziť vplyv katolíckej cirkvi vo verejných školách. Myšlienka, aby sa známka zo znalostí katechizmu už viac nezapočítavala do celkového priemeru, znie takmer kacírsky. (hn/gaf)