"Ruže, tulipány, klinčeky -- všetky kvety voňajú rovnako." Tento zdanlivý nezmysel sa dnes v krajinách Spoločenstva nezávislých štátov používa ako svojrázna narážka na dominový efekt osobitného druhu.
Revolúciu v Gruzínsku, ktorá sa odohrala pred dobrým rokom, charakterizovali práve ruže. Na Ukrajine dominovala zase oranžová farba a klinčeky, kým v stredoázijskom Kirgizsku si opozícia za symbol zvolila tulipány. Pre mocipánov, ktorí sa ešte udržali v kreslách, je to možná vôňa skorého odchodu. V nedeľu sa totiž uskutočnia voľby v Kirgizsku a v susednom Tadžikistane, pričom sa všeobecne považujú za lakmusový papierik ďalšieho vývoja. O niečo neskôr dôjde k meraniu politických síl v Moldavsku.
Po skúsenostiach z Tbilisi a Kyjeva sa zdá, že zmena režimu pokojnou cestou je teraz možná už všade. Tadžická sociologička Saodat Olimovová k tomu hovorí: "Všetci majú strach, že Gruzínsko sa môže zopakovať aj u nich." Podľa článku moskovského časopisu Russkij Newsweek mocenská zmena prichádza do úvahy v Moldavsku, Arménsku, Kirgizsku a Kazachstane. Na rozdiel od toho tadžický prezident Imomail Rachmonov vraj sedí v kresle pevne: "Jeho zvrhnutie nepotrebuje nikto, ani Západ, ani Rusko. Tadžikistan je dnes spoľahlivou nárazníkovou zónou medzi Afganistanom, Spoločenstvom nezávislých štátov a Európou. A tu demokraciu nepotrebuje nikto," hovorí Olimovová o vývoji v rodnej krajine.
Iná je podľa nej situácia v Kirgizsku. Krajina je zadlžená, štát stojí na pokraji bankrotu a jeho obyvateľom sa vedie čoraz horšie. Nemožno preto vylúčiť, že Aschar Akajev sa pokúsi chýbajúcu podporu nahradiť manipuláciou. Okrem toho pomýšľa aj na predĺženie svojho funkčného obdobia jednoduchým priehľadným manévrom -- všeľudovým hlasovaním, tak, ako to už predtým urobili jeho kolegova Saparmurat Nijazov v Turkménsku a Islam Karimov v Uzbekistane.
Podľa Olimovovej v stredoázijských krajinách dnes vzbudzuje obavy ešte jeden jav -- a tým je vplyv rozvetvených patriarchálnych rodín, zvyšujúci sa dramatickým tempom. Najhoršia je v tomto smere situácia v Uzbekistane, ktorý pripomína "sud prachu a Karimovove dni sú spočítané napriek jeho železnej ruke a zatýkaniu islamistov; ale ak padne silne zaľudnený Uzbekistan, vybuchne celá stredná Ázia," hovorí.
Dominový efekt je bezpochyby aj prízrakom Kremľa. "Rusko môže v demokraciu dúfať len vtedy, ak nová vládna garnitúra na Ukrajine bude mať úspech," hovorí predseda ruskej liberálnej strany Boris Nemcov, ktorý je v súčasnosti aj poradcom ukrajinského prezidenta.
"Kremeľ nepochopil, že v Srbsku, Gruzínsku a na Ukrajine nešlo o nijaké geopolitické hry, ale o to, že stredná vrstva tam v hneve vyhodila starých mocipánov na smetisko dejín," tvrdí zase moskovský politológ Alexej Makarin. Nad ruskou zahraničnou politikou, ktorá sa pokúša podporovať zdiskreditovaných politikov, len krúti hlavou. (hn/gaf)