"Zbohom tomuto Francúzsku, ktoré milujem tak, ako vás. Francúzsku silnému zo svojej histórie, zo svojej rôznosti, prahnúcemu po spravodlivosti a chuti konať. Francúzsku, ktoré, verte mi, ešte neprestalo prekvapovať svet."
Takto dal francúzsky prezident Jacques Chirac v nedeľu večer definitívne "zbohom" svojmu pôsobeniu v čele krajiny galského kohúta. Takmer ľúbostnou rétorikou oznámil svojim krajanom, že sa tretíkrát nebude uchádzať o priazeň voličov v blížiacich sa prezidentských voľbách. Aj vďaka mnohým premenám počas 42 rokov v politike zostáva pre mnohých tento takzvaný "Chameleón Bonaparte" hádanku. Podľa analytikov tento dvojnásobný premiér a neskôr prezident zanecháva za sebou sporné dedičstvo.
Dvojaký Chirac
Odchádzajúci 74-ročný muž sa lúčil ako antiliberál, ekológ, pacifista a humanista. Pravicový politik z Únie pre ľudové hnutie si v roku 1995 získal dôveru voličov hlavne sľubmi uzdravenia "sociálnej trhliny" v spoločnosti. Len málo z jeho sľubov sa však stalo skutočnosťou. Bojoval za nižšie dane aj tvrdé tresty pre previnilcov. Jeho ekonomické návrhy rešpektovali zákony trhu aj prvky štátneho riadenia. Hneď po nástupe do funkcie musel čeliť najväčším protestom v dejinách - robotníckej triedy a environmentálnych skupín. Tie sa týkali jadrových testov vo Francúzskej Polynézii.
Pod prezidentom sa asi najviac triasla stolička minulý rok, pre už druhú korupčnú aféru. Ním vybraného premiéra Dominiqua de Villepina obvinili, že požadoval tajné informácie o neskoršom rivalovi Nicolasovi Sarkozym. Pád jeho autority korunoval neúspech referenda o euroústave, ktorej bol sám advokátom. Z priateľa Ameriky sa stal vedúci hlas proti vojne v Iraku. Chirac vtedy hrozil, že ako stály člen OSN nedá mandát na útok na krajinu, ktorá nie je hrozbou.
Zachránila ho imunita
Kontroverzné malo byť aj jeho pôsobenie vo funkcii starostu Paríža. Toto obdobie najviac poznamenali korupčné škandály. Išlo o nezákonné financovanie dnes už neexistujúceho Združenia pre republiku, ktoré v 90. rokoch viedol. Niekoľko jeho kolegov pre účasť na korupcii odstúpilo. Chiraca vtedy chránila imunita. Hlavným problémom boli fiktívne pozície, na ktoré vyplatili peniaze od súkromných podnikov aj z fondov radnice hlavného mesta. Fakt, že v roku 2002 znovu obhájil prezidentské kreslo, mnohí prisúdili len dobrej konštatácii vo voľbách a prezidentskej imunite.