Americká armáda v posledných rokoch prehodnocuje prístup ku konvenčným jednotkám a na vojenské operácie primárne využíva špeciálne jednotky. Tie však prestávajú stačiť politickému tlaku a vysokému tempu. Málo personálu, príliš rýchla rotácia a príliš veľa funkcií špeciálnym jednotkám sťažujú ich prácu.
Americké špeciálne jednotky v Afganistane:
Vo Washingtone boli ešte oslavy nového roka v plnom prúde, keď príslušník amerických špeciálnych jednotiek Mihail Golina a jeho tím vyrazili na pravidelnú obhliadku v afganskej provincii Nangarhár. Počas inšpekcie bol tím napadnutý skupinou útočníkov a než dokázali útočníkov zlikvidovať, bolo päť vojakov zranených.
Tridsaťštyriročný seržant Golino na následky zranení zomrel. Stal sa tak posledným z príslušníkov jednotky Zelené barety, ktorí padli v boji. Vyšetrovanie celej udalosti stále prebieha a podlieha utajeniu. Či niekto z velenia urobil chybu, zatiaľ nie je jasné.
Smrť ďalšieho z vojakov špeciálnych jednotiek podľa týždenníka Jane 's Defense Weekly ukázala na to, ako veľmi sú tieto jednotky vyťažované v rámci vojenských operácií armády USA.
Kapacity špeciálnych jednotiek nestačia
Na zásadný problém prílišného navyšovania tempa v špeciálnych jednotkách a znižovania zapojenia konvenčných vojenských síl upozornil aj sám šéf Amerického veliteľstva pre špeciálne vojenské operácie (USSOCOM) generál Anthony "Tony" Thomas. Podľa neho sú špeciálne jednotky často využívané v úlohách, v ktorých nemajú byť.
"Nie sme ultimátnym riešením všetkých problémov a nikdy to od nás nebudete počuť. Je však pravda, že sa stávame oveľa relevantnejšou silou, než kedykoľvek predtým," uviedol generál. "Sme v popredí národných bezpečnostných operácií už viac ako tri dekády. Musíme však bojovať s islamským terorizmom, blokovať ruskú agresiu aj pripraviť náhradné plány pre Kórejský polostrov," vysvetlil Thomas.
Kapacity špeciálnych jednotiek na všetky operácie nestačia. "V niektorých oblastiach je to neudržateľné," povedal šéf špeciálnych jednotiek. Vojaci vraj rotujú príliš rýchlo. V niektorých prípadoch sú pol roka na misii a pol roka doma, čo rozhodne nie je dostačujúce. Ideálny odpočinok medzi pobytom v poli by však mal byť najmenej rok. "Zatiaľ to nejako zvládame," podotkol generál.
Spoliehanie na aliančných partnerov
Nedostatok personálu špeciálnych jednotiek vyústil v to, že v niektorých situáciách sa musí armáda spoliehať na aliančných partnerov, ako tomu bolo napríklad v roku 2017 v Nigeri. Tím Zelené barety tu bol prepadnutý islamskými radikálmi a musel žiadať o vzdušnú pomoc francúzskej jednotky, ktoré sú nasadené v susednom Mali. Kým však dron spojeneckej armády priletel na miesto, štyria príslušníci špeciálnych jednotiek padli.
Podľa generála je to aj tak jediný spôsob, akým môžu špeciálne jednotky americkej armády fungovať v prostredí, kde je ich nasadzovanie za vlády prezidenta Donalda Trumpa čím ďalej častejšie.
Navyše počas prvého nasadenia špeciálnych jednotiek Donaldom Trumpom zahynul člen najelitnejšej americkej špeciálnej jednotky SEAL Team 6 a tiež osemročná Američanka Nawara Anwar Al-Awlakiová. Okrem toho bolo zranených niekoľko amerických vojakov.
Napríklad v bojoch o Mosul na prelome rokov 2016-17 boli angažované iba špeciálne jednotky ako taktická pomoc bojujúcim partnerom, zatiaľ čo konvenčné sily boli z bojov úplne vylúčené a starali sa iba o tréning nových regrútov.
Americké špeciálne jednotky ako sú Zelené barety, tímy Delta Force či SEAL pôsobia naprieč celou Afrikou i Blízkym východom. Pomáhajú vo výcviku miestnym armádam v boji proti Islamskému štátu, teroristickej organizácii Boko Haram alebo al-Šabáb. Zároveň sú to práve tieto jednotky, ktoré vedú úderné operácie proti hrozbám.
Napríklad v Sýrii je vojenský personál špeciálnych jednotiek zodpovedný za vedenie vzdušných úderov, vojenských operácií, ale aj rekonvalescenčných centier pre ostatné koaličné tímy operujúce v regióne.
Špeciálne jednotky sú stále najjednoduchšou alternatívou
Častejšie používanie špeciálnych jednotiek však nie je iba záležitosťou americkej armády. Napríklad ruské vojenskej zložky využili špeciálne jednotky na Ukrajine a na Kryme v roku 2014. Počas operácie nikto z vojakov nemal na sebe žiadne označenie a zakrývali si tváre, čo bolo súčasťou taktiky.
Ďaleko väčší dôraz ako v minulosti kladie na špeciálne jednotky aj Vrchné velenie spojeneckých vojsk v rámci NATO. V súčasnosti sú v rámci velenia pripravované iniciatívy na prepojenie estónskych, litovských a lotyšských špeciálnych jednotiek za pomoci amerického velenia.
Vďaka nízkym stratám sú dnes špeciálne zložky a špeciálne letectvo stále jednou z najjednoduchších alternatív pre svetové vlády. Podľa novinára Davida Raynoldsa však bude pre zachovanie efektivity týchto jednotiek nutné, aby mali dostatočné finančné a personálne zdroje, čo bude v období krátenia rozpočtov na obranu zložitá úloha.