Vzťahy medzi Západom a Ruskom sa v minulých týždňoch znova neobvykle vyostrili. Rozhodujúcou čiastkou k tomu prispeli ruské manévre pri ukrajinských hraniciach, kde bolo podľa odhadov zhromaždených až 100-tisíc vojakov a veľké množstvo vojenskej techniky.

Na začiatku januára čaká Západ séria rokovaní s ruskými predstaviteľmi, ktorá by mala napätie znížiť a začať dialóg o budúcom nastavení vzťahov medzi Západom a Ruskom. Avšak ich výsledok a reálny vplyv na bezpečnosť v regióne východnej Európy je viac ako neistý.

Posledné týždne vo východnej Európe ponúkli pestrú paletu veľmi ostrých výrokov zo strany ruského režimu smerom k Ukrajine a západnému spoločenstvu na čele so Spojenými štátmi a NATO.

Ruský prezident Vladimir Putin najprv vyhlásil, že takzvané rusofóbne správanie ukrajinských úradov na východe krajiny nesie prvé známky genocídy voči ruskej menšine, ktorá na Ukrajine stále žije.

Neskôr spoločne so svojím ministrom obrany klamlivo doplnil, že sa na Donbase chystá nasadenie neznámych chemických zbraní proti civilnému obyvateľstvu, a to za pomoci súkromných amerických spoločností a ich žoldnierov.

Okrem toho Rusi v minulých dňoch predstavili návrhy budúceho bezpečnostného usporiadania východnej Európy smerované najmä voči USA a NATO, aby zastavilo všetky svoje aktivity v strednej a východnej Európe a širšom regióne a vyhlásilo proces rozširovania aliancie ďalej na východ, najmä voči Ukrajine a Gruzínsku, za ukončený.

Táto vypätá rétorika ruského vedenia a diplomatická eskalácia zo strany Moskvy prichádza počas situácie, keď Kremeľ presunul k hraniciam s Ukrajinou 100-tisíc ruských vojakov a veľké množstvo vojenskej techniky.

Tento scenár ruskej eskalácie a následných západných ústupkov sa pritom v tomto roku opakuje už druhýkrát, keď prvú podobnú krízu a vyhrotenie vzájomných vzťahov s Ukrajinou ukončil návrh amerického prezidenta Joea Bidena usporiadať summit s jeho ruským náprotivkom Vladimírom Putinom, k...