Za neodkladné uzavretie vonkajších hraníc Európskej únie sa v piatok na pôde bulharského parlamentu v Sofii vyslovil predseda vlády balkánskej krajiny Bojko Borisov. Išlo o reakciu na vyjadrenia opozičných socialistov, podľa ktorých by sa na nedeľňajšom minisummite EÚ v Bruseli malo rozhodnúť o zriadení záchytných centier pre migrantov na území Bulharska.

"Už pred rokmi som na všetkých vrcholných schôdzkach EÚ požadoval uzavretie hraníc a zožal som za to kritiku," pripomenul Borisov. Súčasne spomenul, že Bulharsko ako prvá krajina navrhovala aj zriadenie bezpečnostných zón mimo územia Únie a v geografickom okolí ložísk jestvujúcich konfliktov.

Borisov chce podľa vlastných slov popri uzavretí vonkajších hraníc Únie žiadať v Bruseli, aby cez hraničné priechody mohli prechádzať iba osoby reálne na úteku pred občianskou vojnou.

"Ide o občianske vojny, ktoré sme ako západný svet chtiac alebo nechtiac sami spôsobili," poznamenal.

EÚ by podľa Borisova mala prispieť na utečenecké centrá mimo starého kontinentu, napríklad v Líbyi, Jordánsku alebo Turecku. Jestvujúcu dohodu s Tureckom označil podľa tlačovej agentúry APA za dôležitú podobne ako jej zachovanie, pretože v opačnom prípade by vlna migrantov hrozila Bulharsku.

Bulharská vláda podporuje aj myšlienku, v zmysle ktorej by nedošlo iba k výraznému posilneniu Frontexu, ale k jeho zmene v európsku hraničnú políciu.

"Po celý čas hovoríme o vlne utečencov, ale na zastavenie vlny treba najskôr upchať jej zdroj," formuloval Borisov pripomínajúc význam zintenzívnenia rozvojovej pomoci pre severnú Afriku.

Za úplne neúspešnú označil bulharský premiér politiku EÚ a NATO usilujúcu sa o "export" demokracie do arabského sveta.