Turecké Elbeyli spája so sýrskym al-Bab novo vydláždená cezhraničná cesta. Pozdĺž ulíc v al-Babe vejú ako sýrske, tak turecké vlajky a nápisy na vládnych budovách sú v oboch jazykoch. Jeden z prvých billboardov po ceste vzdáva česť tureckým vojakom, ktorí padli pri oslobodzovaní mesta z rúk bojovníkov Islamského štátu.
V roku 2016 turecký prezident ohlásil kroky proti ISIS a kurdským silám na severe Sýrie.
Strategické ciele
Teraz v meste panuje všadeprítomný stavebný ruch, píše agentúra AP. Turecko si tu buduje dlhotrvajúci vplyv a zónu pretvára podľa svojho vzoru.
Prináša sem vlastné úrady, finančné, vojenské a bezpečnostné inštitúcie. Veľké investície v oblasti vzbudili špekulácie, že Ankara chce obnoviť staré imperiálne nároky na sýrske provincie.
Turci v súčasnosti ovládajú viac ako štyri tisícky štvorcových kilometrov sýrskeho územia. Takmer štvrtina sýrskych občanov žije pod tureckou kontrolou vrátane 3,6 milióna sýrskych utečencov v Turecku. V tureckých enklávach v Sýrii žije asi 600 000 ľudí.
Za posilňovaním vplyvu sú hlavne strategické ciele. Turci chcú zabrániť tomu, aby oblasti južne od ich hraníc ovládali kurdské milície YPG, o ktoré sa v boji proti Islamskému štátu opierali Američania. Turecké pozemné jednotky a kontrola nad veľkou časťou Sýrie navyše znamenajú, že bez ich súhlasu žiadne riešenie sýrskej krízy nie je možné.
Turecko by tiež chcelo mať spolu s Ruskom hlavné slovo v budúcnosti krajiny rozvrátenej sedem rokov trvajúcou vojnou. Moskva by sa tomu nemusela brániť, bez jej dovolenia by v podstate turecká prítomnosť nebola možná. Turci teraz dúfajú, že Američanov presvedčia, aby prestali podporovať Kurdov a spoľahli sa na nich ako na svojho spojenca v boji proti šíreniu iránskeho vplyvu.
Vznikajú nové školy, deti sa učia turecky
V roku 2016 chceli Turci z al-Babu v rámci vojenskej operácie Štít Eufratu vyhnať ako YPG, tak bojovníkov Islamského štátu. Boje trvali tri mesiace a padlo počas nich sedemdesiat tureckých vojakov. Na začiatku tohto roka potom vďaka strategickej polohe al-Babu mohli Turci obsadiť najzápadnejšiu baštu YPG Afrin. A čoskoro by mali prevziať i mesto Manbidž.
Teraz Ankara na obsadených územiach dosadzuje správny systém v turecko-európskom štýle. V al-Babe sa formuje riadiaci orgán, ktorý zamestná asi 150 zamestnancov. Väčšinu z nich zaplatí Turecko, podľa odhadov by rada mala vybrať zhruba 1,7 milióna dolárov na daniach a ďalších poplatkoch.
Väčšina výdavkov ide na zdravotníctvo a vzdelanie, čoskoro sa otvorí úplne nová nemocnica. Vznikajú tiež súdy, napríklad súd pre terorizmus v Azáze. Finančné transakcie prebiehajú cez miestne pobočky tureckej pošty, a to v tureckých lírach. Checkpointy v al-Babe stráži asi 2 000 policajtov vycvičených Turkami, turecké jednotky sa stiahli za mesto.
Zničené školy sa rekonštruujú a vznikajú aj úplne nové, miestnu pobočku plánuje napríklad jedna turecká univerzita. Riaditeľ školy v Džarábuluse Ahmed Hussein Taher tvrdí, že nebyť tureckej administratívy, nikdy by sa povýšenia nedočkal. Nebol totiž stúpencom vládnucej strany prezidenta Assada.
"Učíme turecky žiakov prvých a druhých tried, veríme, že v nasledujúcich rokoch to budeme môcť ponúknuť všetkým školákom," hovorí. "Turečtina je nevyhnutná. Naši tureckí bratia nám dali všetko a my s nimi spolupracujeme."
Výzvou bude udržanie bezpečnosti
Pri obsadzovaní oblastí Turkom pomáhali tisíce bojovníkov Ankarou sponzorovaných milícií. Tiež sa sem uchýlili tisíce bojovníkov z oblastí, ktoré v poslednej dobe dobyli Asadove jednotky. Podľa tureckých úradov v zóne v súčasnosti operuje asi 60 tisíc Sýrčanov, ktorí nemajú kam ísť. Otázka bezpečnosti tak bude veľkým testom.
Už sa objavili vnútorné nepokoje. Krvavé zrážky vyvoláva predovšetkým nedostatok zásob, spory o vedenie či spory medzi miestnymi a novo prichádzajúcimi bojovníkmi. Jeden z konfliktov vypukol v al-Babe potom, čo si jeden zo žoldnierov začal nárokovať pozemok miestneho vlastníka. Spor riešili pomocou guľometov a novo ustanovená bezpečnostná jednotka na to nezareagovala.
Objavujú sa aj správy o radikalizme v radoch protureckých milícií. Niektorí bojovníci chcú zavádzať striktné pravidlá obliekania pre ženy, iní rabujú domy kurdských rodín.
Ešte väčšiu bezpečnostnú výzvu predstavuje susedný región Idlíb, posledná veľká bašta protiasadovských povstalcov. Turecko má nad Idlibom čiastočnú kontrolu, región však majú rozparcelovaný islamistické jednotky vrátane organizácií napojených na al-Káidu. Podľa niektorých tureckých predstaviteľov je to vina sýrskej vlády, ktorá do Idlíbu z obliehaných oblastí odváža povstaleckých bojovníkov.
Ožívajú spomienky na Osmanskú ríšu
Sýrsky humanitárny pracovník Mohammed El Sheikh však verí, že Turecko slúži "sýrskej revolúciu" a že spoločne s Ruskom vytvoria nový systém, ktorý Sýriu udrží pohromade a navyše bez Asada. Avšak turecká kontrola podľa neho vie byť tiež tvrdá, čo si overil pri zložitom dohadovaní s úradmi o povolenie svojej činnosti. "Turci musia Sýrčanom pomáhať, nie vládnuť. A práve teraz im vládnu," uzatvára.
U niektorých Sýrčanov ožívajú spomienky na Osmanskú ríšu, ktorej vláda nad Sýriou skončila práve pred sto rokmi. "Budeme súčasťou Turecka? Budeme malým nezávislým štátom? To nevieme," hovorí inžinier Zakaria Hadzi Hassan. "Nacionalisti by to označili za kolonializmus. Veriaci by povedali, že sme predsa všetci moslimovia. My s tým problém nemáme. Kedysi dávno sme boli jeden národ, od Istanbulu, cez Jemen až po Maroko," dodáva.