Bruno Marion je futuristický mních a teoretik chaosu. Vyštudoval matematiku, radí vrcholným manažérom spoločností, ako je Airbus či Nestlé, a verí, že svet sa dostal za bod zlomu a do stavu chaosu. Snaží sa však ľudstvu pomôcť sa z tohto stavu dostať. Pomôže nám vraj aj malá zmena návykov u každého človeka. V Česku vystúpi na fóre Meltingpot v rámci Colours of Ostrava.

Médiá a napokon aj vy sám sa prezentujete ako "futuristický mních", čo to znamená?

Mám kamaráta, ktorý mi nedávno povedal, že už to pochopil, bez toho, aby mi niekedy položil tú otázku. Povedal mi: "Veď je to jednoduché. Mních pochádza zo slovo mono, teda jednotlivec, a futurista, pretože sa pozeráš do budúcnosti." Táto definícia sa mi veľmi páčila. Popravde neviem, prečo mi tak hovoria. Možno preto, že sa obliekam do čiernej.

Do značnej miery to však zodpovedá môjmu životu. Z jednej časti sa venujem budúcnosti, jazdím na konferencie, píšem knihy, stretávam sa so zaujímavými ľuďmi a z druhej časti trávim veľa času osamote vo svojom dome v Ardechu. A ani jedna z týchto častí by nemohla fungovať bez tej druhej.

Počas svojich prednášok často hovoríte o tom, že naša spoločnosť vkročila do stavu chaosu, mohli by ste tento stav popísať?

V dnešnom svete, ktorý prechádza neuveriteľne rýchlou premenou, existuje veľký risk a veľké príležitosti. Stal sa chaotickým. Neprehľadným. Chaos je stav systémov. Systémy sú v teórii chaosu ľudia, firmy, mestá i národy. A tieto systémy nejako interagujú. Systém môže byť v rovnováhe, môže odolávať. Pokiaľ však príde zmena, začne oscilovať. Ak do vás strčím na stoličke, budete sa snažiť tú zmenu stavu vyrovnať a nevychýlit sa od stredu. Ak sa ďalej nič nedeje, vráti sa do rovnováhy. To sú systémy lineárne.

Ale ak príde nejaká veľká zmena v teórii chaosu, ak prekročíme bod zlomu, systém prejde do stavu chaosu. Je nepredvídateľný. Zmena vyvolá ďalšie zmeny a tie ďalšie, ktoré nemôžeme predpovedať.

Ako sme sa do tohto stavu dostali?

Z troch primárnych dôvodov. Počet ľudí na svete, prepojenie a rýchlosť. Nikdy nás nebolo na planéte toľko ako dnes. Za posledných päťdesiat rokov sme sa z troch miliárd dostali na takmer osem. Nikdy sme neboli tak prepojení ako predtým. Z mesta do mesta, z kontinentu na kontinent. Na svete je viac mobilných telefónov, ako je ľudí. A na záver rýchlosť, ktorou sa spoločnosť mení. Veľa ľudí mi hovorí, že si to myslím len preto, že žijem v tejto epoche, že to tak bolo vždy, ale ja nesúhlasím.

Prečo, kde vidíte ten rozdiel?

Kvôli rýchlosti a merítku. Žiadna zo zmien v dejinách ľudstva neprebehla tak rýchlo a v takom meradle. Ak sa pozriete na veľké zmeny, ktoré ľudstvo posunuli, tak sa nikdy neodohrali tak ako tie dnešné. Kedysi sme prešli od kočovného života k poľnohospodárskej spoločnosti. To sa odohrávalo tisíce rokov a nikdy nie na všetkých miestach naraz. Rovnako tak pri renesancii, pri priemyselnej revolúcii to boli tiež stovky rokov. Ale súčasná zmena, prechod na komunikačné technológie, príchod internetu, sociálne siete, to sa všetko odohralo maximálne v horizonte dvadsiatich rokov a po celom svete. Zmenil sa spôsob komunikácie. A ľudstvo nemalo čas sa prispôsobiť. A preto sme sa ocitli v chaotickom svete.

Aký bol podľa vás ten bod zlomu, kedy sa svet dostal do chaosu?

Bolo ich niekoľko, ale podľa mňa to bolo rozšírenie internetu. Práve to spôsobilo najväčšiu zmenu, ktorá so sebou niesla veľké množstvo ďalších. Vývoj komunikačných technológií bol tou najväčšou zmenou, hlavne potom rozšírenie mobilného internetu a mobilných telefónov.

Čo nastane, ak nezmeníme naše správanie?

Podľa teórie chaosu nás v súčasnosti čaká obdobie autoamplifikácie. Ako rozbitý termostat. Čím je väčšie teplo, tým väčšie teplo bude. Čím je väčšia zima, tým väčšia zmena bude. Výsledkom môžu byť len dva konce. Po prvé je tu možnosť, že spoločnosť a celý svet sa zloží. A nebolo by to prvýkrát. Vždy tu boli civilizácie, ktoré sa zrútili. Rím alebo Mayovia. Ale nikdy to neovplyvnilo celý svet, ktorý je dnes prepojený. Čo by ovplyvnilo všetko. Úprimne verím, že sa celá spoločnosť môže postupne zrútiť.

Druhá možnosť je pozitívnejšia. Môže sa objaviť nová rovnováha. Môže sa vďaka novým objavom, novým zmenám dostať do harmonického stavu. Nový stav však bude oveľa komplexnejší ako ten posledný. Z atómu sa stane molekula. Ale hoci sú to len dva atómy, je tam niečo navyše. A teraz je na nás, či dokážeme v našej spoločnosti nájsť to niečo navyše.

Ako by sme sa teda mali podľa vás zachovať?

Navrhujem, že by sme chaos mali pozmeniť. To sa ale podarí len, ak pochopíme dve veci. Po prvé samotný fenomén autoamplifikácie, aby sme ho mohli ohnúť v náš prospech. Po druhé musíme pochopiť, že chaos nie je nejaký bordel. Existuje náhoda, existuje poriadok, ale aj chaos. Chaos nie je náhoda. Má svoje pravidlá, je tu skrytý poriadok, ktorý sa však na prvý pohľad zdá ako náhoda.

A tak aby sme sa z tohto chaosu dostali, musíme každý v sebe nájsť ten skrytý poriadok. Každý si musí nájsť svoj sen a ísť za ním. Napísať si ho a každý deň si ho opakovať. A mať sen nielen pre seba, ale aj pre svoju komunitu, firmu, národ. Dnes potrebujeme zmeniť naše správanie, aby sme zmenili proces autoamplifikácie. A k tomu musíme zmeniť maličkosti. Žite svoje sny a opakujte si ich každý deň. Pretože opakovanie malých zmien môže spustiť veľkú zmenu, ktorá vyvolá nový rovnovážny stav. To sa v teórii chaosu nazýva efektom motýlích krídel. Mávnutie motýľa môže spustiť tsunami na druhej strane sveta.

Počas jedného z rozhovorov ste uviedli, že demokracia už prekonala svoje limity ...

Úprimne si nemyslím, že je to len názor. Napríklad v USA, najväčšej demokracii na svete, väčšina ľudí nevolí. Stratili záujem. Naozaj je Trump výsledkom voľby ľudí, keď väčšina nevolila? To predsa nefunguje. Druhým dôvodom je podľa môjho názoru to, že sa demokracia nemôže adaptovať. Nemyslím si, že existuje nejaký jeden recept. Musíme skúšať viacero vecí. Rozhodne však nie som proti demokracii. Stále je to môj najobľúbenejší systém.

Zastupiteľská demokracia však stratila svoju časť. Už nevolíme niekoho, aby nás zastupoval, pretože si myslíme, že je lepší ako my, že dôverujeme jeho úsudku. Pred päťdesiatimi rokmi to tak fungovalo. Poznali sme ľudí osobne. Dnes už nemáme poňatia. A politici len predstierajú, že vedia, čo robia.

Čo teda navrhujete ako nový systém?

Tak dajme tomu, že pred sebou máme komplexný problém, ako je napríklad eutanázia. Dotýka sa náboženských, občianskych, ľudských, vedeckých i politických kruhov. Ja osobne by som bol radšej, keby o tomto probléme rozhodovali ľudia, ktorí sú odborníkmi na túto otázku, a nie politici, ktorí netušia o tejto téme nič.

Preto by som si prial, aby sme vytvorili dajme tomu komisiu odborníkov, časť by z nich pokojne mohli tvoriť poslanci, časť vedci, časť lekári, časť duchovní a tak ďalej. Dali by sme im sen, teda čo od nich chceme, rozpočet a jasný termín. Mohli by cestovať, spoznávať, debatovali, stretávali by sa pravidelne a nakoniec by vyniesli rozhodnutie. Ja osobne by som ich rozhodnutie rešpektoval ako občan skôr, než rozhodnutie ľudí, ktorí o tom nič nevedia.

Veríte, že svet môže vyjsť zo súčasného stavu chaosu?

Mám dobré a zlé dni. Sú dni, kedy verím, že to prekonáme, že sme predsa len všetci bratia a sestry, jeden živočíšny druh, a že túto planétu nepochováme. To sú pekné dni. A potom mám dni, kedy si hovorím, že je to hotové. Že nikdy z chaosu nevyjdeme. Hlavne v otázke klimatických zmien, pretože tam si nie som istý, či sme už nezašli príliš ďaleko.

Väčšinu dní je to však niečo medzi. Vtedy si hovorím, čo všetko budeme musieť prejsť, aké katastrofy, než si uvedomíme, že sa musíme správať trochu inak. Nie som ani optimista, ani pesimista. Som futurista. Ale dnes stačí veľmi málo na to, aby prišla zmena. Efekt motýlích krídel. Možno niekto, kto si prečíta váš článok, zmení na jeho základe svet.

Čo vás motivovalo k tejto práci?

Moje presvedčenie, že robím to, čo robím dnes už dvadsať rokov, pochádza z toho, že mám 36 rokov a nemám deti. Všetci okolo mňa majú deti a tak som sa začal zamýšľať nad tým, čo bude môj odkaz, čo tu zanechám ďalším. Vždy som veril tomu, že svet prechádza neuveriteľnou premenou a rozhodol som sa, že mojím odkazom bude túto premenu opísať a hľadať prostriedky, ako udržať túto premenu pozitívnu pre ľudstvo.

Kto bol pre vás najzaujímavejším človekom, ktorého ste počas svojho cestovania stretli?

Stretol som za svoj život veľa ľudí. Politikov, CEO veľkých spoločností, poradcov, vedcov, ale najviac ma fascinovali ľudia, o ktorých ste v živote nepočul, malé motýle. Sestra z Indie, ktorá pracuje celý deň, aby mohla jej dcéra chodiť do školy. Mladík so start-upom, ktorý chce virtuálnu realitu, v ktorej ľudia pochopia empatiu. Práve takí ľudia pre mňa boli najzaujímavejší. A úplne ma fascinovali.