Nedávna demonštrácia cirkevných škôl v Maďarsku proti zníženiu štátnej dotácie opäť otvorila tému prepojenia cirkví s politikou. Katolícki kňazi nemôžu byť parlamentnými poslancami. Ak sa duchovní pastieri reformovanej cirkvi ocitnú na kandidačných listinách politických strán, musia pozastaviť svoju činnosť v cirkvi. U evanjelikov majú takzvaný pružný systém. V prípade židovskej obce niet prekážky na to, aby sa cirkevný hodnostár z ich radov stal aktívnym politikom.
Podľa denníka Népszabadság ani politické strany nenamietajú, keď sa v ich členskej základni objavia cirkevné osobnosti. Avšak niekedy sa nitky konfliktu záujmov zamotajú tak, ako pred spomínanou demonštráciou cirkevných škôl. Podľa jedného z rodičov, ktorého dieťa navštevuje katolícke gymnázium v Kiskunfélegyházi, sa žiaci museli povinne zúčastniť na protestnej akcii. Riaditeľ školy je totiž podpredsedom politickej organizácie Fidelitas.
Teoreticky sa všetky cirkvi označujú za nezávislé od politických subjektov. Princíp dodržiavania konfliktu záujmov je rôzny v jednotlivých cirkvách. Spoločenstvo židovských obcí v Maďarsku si nedávno zvolilo za svojho podpredsedu Tamása Suchmana, ktorý je štátnym tajomníkom na úrade vlády a parlamentným poslancom za Maďarskú socialistickú stranu. Suchman je už niekoľko rokov popredným cirkevným funkcionárom v Keszthelyi. Podľa neho nikomu, teda ani politikom, nemožno zakázať, aby využili svoje ústavné právo výhrady svedomia a slobody vierovyznania. Toto je súčasť súkromného života daného jednotlivca, zdôraznil. Popiera, že by miešal svoje pôsobenie v cirkvi s politickými povinnosťami. Do pozície lídra v židovskej obci ho zvolilo valné zhromaždenie Spoločenstva. Tí, ktorí podľa neho poukazujú na to, že ide o konflikt záujmov, spochybňujú demokratické rozhodnutie legitímneho orgánu. Podľa pozorovateľov autonómia cirkvi znamená aj to, že štát nemôže určiť, akú politickú funkciu môžu obsadiť cirkevné osobnosti a ktorú nie. Je to vnútornou záležitosťou každej cirkvi. V súčasnosti nejestvuje všeobecne použiteľný recept, a tak jednotlivé cirkvi v otázke nezávislosti od politických strán sledujú rozličné stratégie.
Katolícki kňazi a biskupi vôbec nesmú byť parlamentnými poslancami. Koncil reformovanej cirkvi nedávno sprísnil pravidlá na dodržiavanie konfliktu záujmov: doteraz iba tí museli pozastaviť svoju činnosť v cirkvi, ktorí boli zvolení do politickej funkcie. Teraz sa to týka aj tých, čo sa dostali na politické kandidačné listiny. U evanjelikov majú pružný systém, povedal ich hodnostár Róbert Frenkl. Tí kňazi, ktorí majú politické ambície, musia to oznámiť miestnej cirkevnej komunite. Tá musí súhlasiť s tým, aby sa daný žiadateľ mohol venovať politickej kariére. V súčasnosti majú evanjelici jedného parlamentného poslanca Lászlóa Donátha, ktorý súčasne pôsobí aj ako kňaz, avšak plat od cirkvi nedostáva. Podľa denníka Népszabadság na druhej strane ani jedna politická parlamentná strana sa neobáva toho, že má medzi funkcionármi cirkevné osobnosti. Toto platí aj pre Stranu slobodných demokratov, ktorá najviac presadzuje odluku cirkvi od štátu. Liberáli vykazujú medzi sebou najviac politicky aktívnych predstaviteľov ako napríklad hlavného rabína Tamása Raja, metodického kňaza Gábora Iványiho, ako aj Pétera Hacka pôsobiaceho v sekte Hit Gyulekezete.