Potom, ako v máji a júni Francúzi a Holanďania odmietli v referendách európsku ústavu, sa zdalo, že dokument je definitívne mŕtvy. Nezachránilo ho ani luxemburské všeľudové hlasovanie, kde text prešiel. Podobný osud pravdepodobne stihne aj rozhodnutie európskych lídrov nechať si čas na premýšľanie a vrátiť sa k ústave na summite začiatkom budúceho leta.
Turecký motív
Európsky inštitút na prieskum verejnej mienky Eurobarometer zorganizoval na podnet EK v októbri a novembri prieskum u takmer 30-tisíc respondentov. Vyše 49 percent opýtaných si želá nový text a 22 percent si myslí, že ratifikačný proces musí pokračovať so súčasným dokumentom. Iba 13 percent respondentov sa vyslovilo za oficiálny pohreb prvej európskej ústavy. Nový dokument žiadajú predovšetkým Francúzi a Holanďania. Francúzi, Nemci, Rakúšania a Luxemburčania patria zároveň k najrozhodnejším odporcom vstupu Turecka do únie. Výsledok vyvracia mylnú predstavu o tom, že ústava sa stala obeťou blížiaceho sa začiatku vstupných rozhovorov s Ankarou. V kampani proti dokumentu síce zohral turecký motív istú úlohu, no Luxembursko sa nerozhodlo nepodporiť text zo strachu z Turecka.
Berlín v centre
K dokumentu sa minulý týždeň v Bruseli vrátila aj rakúska šéfka diplomacie Ursula Plassniková, ktorá ústavu označila za fascinujúcu. Podľa Viedne, ktorá preberie v januári od Londýna rotujúce predsedníctvo EÚ, sa musia Európania k dokumentu vrátiť. Rakúsko chce spolu s Fínskom, ktoré povedie európsku politiku v druhej polovici budúceho roka, pripraviť cestu nemeckej kancelárke Angele Merkelovej. Berlín sa jej jediným rozhodnutím zvýšiť rozpočet a sprostredkovať zmierenie medzi Londýnom a Parížom na nedávnom summite vrátil v priebehu jednej noci do centra európskej politiky. Merkelová po vrcholnej schôdzke vyhlásila, že "teraz, keď sme sa zbavili prekážky, máme priestor na ďalšie otázky, ako napríklad európsku ústavu". V ten istý deň francúzsky prezident Jacques Chirac oznámil, že jeho krajina predloží na budúci rok "ambiciózne a konkrétne návrhy na zlepšenie účinnosti a demokratizácie európskych inštitúcii". Berlín francúzsku iniciatívu privítal, no nemeckí diplomati v Bruseli a Štrasburgu hovoria opatrne. Podľa nich ústava musí ostať do roku 2007 nedotknuteľná. Francúzsky denník Le Figaro cituje jedného z členov nemeckej vlády, podľa ktorého by bolo ideálne "nechať Francúzov a Holanďanov hlasovať o texte, ktorý schválili všetci ostatní Európania". Väčšina členských štátov však rozhodnutia o referendách zmrazila a čaká na rakúske návrhy. Tie by mali v júni priniesť nový plán, ako postupovať v ratifikačných procesoch. Berlín zatiaľ odmieta požiadavku verejnej mienky začať nové rokovania o ústave. Merkelová nechce počuť ani o tom, že by sa niektoré nekonfliktné časti dokumentu, ako vytvorenie postu prezidenta EÚ alebo spoločnej diplomatickej služby, dostali do európskej legislatívy okľukou, cez návrhy EK.
Čakanie na návrhy
Vzhľadom na to, že nemecký Bundestag dokument schválil, Merkelová by chcela presadiť, aby začal, aj keď s niekoľkoročným omeškaním, platiť v tejto podobe. Je pripravená urobiť zmierlivé gesto smerom k Francúzom, ktorí text odmietli pre jeho údajne slabý sociálny rozmer. Nemeckí právnici už pracujú na texte deklarácie, ktorý by nebol záväzný, no stal by sa dodatkom k ústave. Paríž, ktorý blokuje vyčkávanie na prezidentské a parlamentné voľby v 2007, sa zatiaľ k deklarácii nevyjadril. Rovnako ako odmieta komentovať návrh druhého referenda. Plassniková chce zatiaľ pozíciu Francúzska zjednodušiť "hľadaním spoločnej choreografie dvadsaťpäťky" a čakať na júnový summit. Spolupracovník Európskeho centra politických vied Marco Incerti varuje pred patovou situáciou, počas ktorej "do jari 2007, keď budú vo Francúzsku voľby, ktoré kolidujú s nemeckým predsedníctvom únie, nemôžeme nič urobiť".