Už pár týždňov Slovákov trápia extrémne horúčavy. Nejde však len o nás, vlnu horúceho počasia zažíva celá Európa i celá severná pologuľa planéty. Portugalsko a Španielsko majú potenciál prekonať teplotný rekord, ktorý si na európskom kontinente pripísalo Grécko v roku 1977 so svojimi 48 stupňami. Tam v uplynulých týždňoch kvôli neustávajúcim požiarom zomrelo prinajmenšom 91 ľudí, s požiarmi bojujú aj škandinávske krajiny a severná pologuľa ako celok. V Japonsku na extrémne horúčavy zomrelo zatiaľ 125 ľudí.
Vedci sa zhodujú na tom, koho máme viniť: môže za to človek a ním spôsobená zmena klímy. Stále pritom dokážeme natrafiť na tých, ktorí jej existenciu popierajú alebo prehliadajú. Mnohokrát sa stáva, že médiá píšu o horúčavách či iných prírodných katastrofách, no opomenú súvislosť s globálnym otepľovaním. Ako to teda naozaj je?
Portál Deutsche Welle (DW) píše, že zmena klímy viac než zdvojnásobila pravdepodobnosť výskytu vlny horúčav, s akou momentálne bojujeme. Tvrdí to výskumník Geert Jan van Oldenborgh z Holandského meteorologického inštitútu (RNMI), ktorý zároveň pracuje s tímom World Weather Attribution (WWA) na tom, akú hrá v týchto sparnách rolu zmena klímy.
Nejde pritom o jednoduchý proces, keďže za horúčavami možno hľadať viacero faktorov. Predstavme si to na cigaretách - nemôžeme povedať, že ako jediné majú za následok vznik rakoviny. Ale s vedeckou istotou môžeme tvrdiť, že s fajčením sa zvyšuje pravdepodobnosť, že ju raz dostaneme. S globálnym otepľovaním je to podobne - vieme, že to nie je jediný faktor, ale s jeho existenciou sa pravdepodobnosť výkyvov počasia zvyšuje, vysvetľuje pre DW Frederika Otto, výskumníčka z Inštitútu environmentálnej zmeny na Univerzite v Oxforde.
Ako sme na to ale prišli? Deutsche Welle píše, že tím z WWA si na paškál zobral sedem štátov severnej Európy - z praktických dôvodov, keďže aj pred storočím namerané teploty z ich meteorologických staníc boli dostupné v digitálnej podobe. Pre každú z krajín spravili pomocou tzv. superpočítačov dva modely. Jeden model pracoval s klímou, v ktorej reálne žijeme, druhý s klímou bez skleníkových plynov v atmosfére, ktoré sa tam kvôli človeku dostali. Dáta sú tak v oboch modeloch identické, mení sa len faktor zásahu človeka. Pri porovnaní modelov potom vidíme, či sa s vynechaním ľudského zásahu menia výsledky a či klimatickej zmene môžeme pripísať vinu.
Výskumníci prišli so záverom, že pravdepodobnosť výskytu vlny horúčav, akú práve zažívame, sa zvýšila so zmenou klímy v priemere viac než dvojnásobne. Napríklad pre Dánsko osobitne to bolo desaťnásobne. Prakticky to znamená, že v Dánsku by bez zásahu človeka takéto sparná prišli raz za 35 rokov. S ním sa ich pravdepodobnosť zvýši na každých sedem rokov.
Kedysi takto vedci vyskúmali, že za vlaňajším hurikánom Harvey v Texase alebo minuloročnými sparnami v južnej Európe, zmena klímy skutočne bola. Alebo naopak to, že extrémne suchá v brazílskom Sao Paolo v roku 2014 s ňou nesúviseli. Je teda isté, že zmena klímy zohráva vo viacerých extrémnych výkyvoch počasia podstatnú úlohu a na momentálnych horúčavách sa podpísala aj ľudská ruka.
