Zem sa čoskoro môže stať skleníkom, jej teploty nebudeme musieť zniesť. S takýmto záverom prišla tento týždeň štúdia z časopisu Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS). Tím vedcov z Nemecka, Dánska, Švédska a Austrálie skúmal desiatky procesov na planéte a podotkol, že na zvrátenie „skleníkového“ scenára nemusí stačiť cieľ Parížskej dohody. Ten znie tak, že teplota Zeme nestúpne o viac ako dva stupne od času priemyselnej revolúcie. Dosiahnuť to chceme znížením skleníkových plynov.
Kroky medzinárodného spoločenstva však vôbec nemusia zabrániť tomu, že sa spustia na seba naviazané procesy, ktoré povedú k ďalšiemu otepľovaniu. Zem by tak v budúcnosti mohla dosiahnuť až štyroch stupňov od preindustriálnej doby a ľudia by v niektorých častiach planéty neboli schopní prežiť. Vedci skúmali napríklad úbytok ľadu v arktických moriach a na Antarktíde, topenie permafrostu či úbytok metanhydrátov z oceánskeho dna. „Tieto prvky môžu fungovať ako dominové kocky. Ak jednu zhodíte, tá posunie Zem k ďalšej,” vysvetľuje Johan Rockström, ktorý je súčasťou tímu a zároveň svetovým odborníkom na klimatické mechanizmy spätnej väzby otepľovania.
Niektoré dominové procesy už podľa Rockströma fungujú, avšak účinky sú oveľa menšie. Ide napríklad o roztápanie grónskych ľadovcov, ktoré by mohli narušiť Golfský prúd. To by viedlo k zvýšeniu hladiny oceánu a hromadenie tepla v Južnom oceáne. Kvôli tomu by sa zase rýchlejšie roztápali antarktické ľadovce. Obavy z tohto scenára zvyšuje nedávne zistenie vedcov o tom, že Golfský prúd je najslabší za posledných 1600 rokov.
Čo teda môžeme robiť? Podľa Katherine Richardsovej z Kodaňskej univerzity, ktorá sa na štúdii podieľala, nestačí len znižovať emisie skleníkových plynov. Východiskom by mohla byť zlepšená správa lesov a pôdy, ochrana biodiverzity a vývoj nových technológií, ktoré by dokázali odstraňovať oxid uhličitý z atmosféry a jeho skládky pod zemou.
Práve znižovanie emisií je hlavným predmetom Parížskej dohody. Jej ciele sa stanovili v roku 2015, tento rok v júli ju podpísalo 194 štátov a Európska únia. Väčšina z nich, vrátane EÚ, ju už aj ratifikovala. Odstúpenie od nej avizoval pred vyše rokom americký prezident Donald Trump. Vyhlásil, že parížska dohoda poškodzuje americkú ekonomiku a sústavne znevýhodňuje Spojené štáty. Tie patria k najväčším producentom skleníkových plynov a vystúpením by mohli výrazne narušiť naplnenie parížskych cieľov.
Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid. Článok vznikol v spolupráci s Platformou mimovládnych rozvojových organizácií.
