Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
18.08.2018, 00:00

Narodení v blbej časti planéty: kto si zmenu klímy nemôže dovoliť dvakrát

Zmena klímy sa týka celej ľudskej populácie. No jej nepriaznivé účinky dopadajú na chudobných oveľa viac než na bohatých.

Narodení v blbej časti planéty: kto si zmenu klímy nemôže dovoliť dvakrát
Zdroj: NOAA

Keď v roku 1998 udrel na strednú Ameriku hurikán Mitch, uvrhol milióny obyvateľov už beztak chudobného Hondurasu na cestu do ešte hlbšej chudoby a krajinu do spoločenského marazmu. Milión ľudí zostalo bez domova (každý šiesty človek), skokovo vzrástla kriminalita a nových výšok dosiahla aj miera domáceho násilia. Veľká časť úrody vyšla nazmar a ceny potravín prerazili strop.

Extrémny prejav počasia tak v druhej najchudobnejšej krajine západnej pologule (prvou je Haiti) priamo prispel k nárastu chudoby. Veď krajinu podľa slov jej vtedajšieho prezidenta Carlosa Roberta Floresa jednorázovo obral o 50 rokov rozvoja. No bremeno tejto novej chudoby vtedy nedopadlo na každého rovnako.

Chudobnému aj z hrnca vykypí

Napriek tomu, že škody boli enormné a dotkli sa všetkých Hondurasanov bez rozdielu, veď už len strata viac než 70 percent ciest a mostov sa musela dotknúť každého, tí najchudobnejší utrpeli predsa len viac.

Ako ukazujú čísla uverejnené v správe Medzinárodnej banky pre obnovu a rozvoj s názvom Šokové vlny - Manažment dopadov klimatickej zmeny na chudobu, zatiaľ čo tí najchudobnejší prišli o tretinu aj z toho mála čo mali, tí bohatší „len“ o desatinu.

A čitatelia zaiste uznajú, že je predsalen rozdiel, keď prídete o stovku z troch stoviek alebo o tú istú stovku povedzme z tisícky. V oboch prípadoch sa síce vaša životná úroveň prepadne, no len v tom prvom to ohrozí samotnú existenciu vás a vašej rodiny a obmedzí možnosti sa vymaniť z chudoby.

Podstatou totiž je, že už pri hypotetických troch stovkách by ste sa pohybovali na hrane, strata tretiny majetku či príjmov by však mohla mať pre vás fatálne následky.

Práve táto nepriama úmera - čím ste chudobnejší, tým na vás majú životné prostredie a zvlášť extrémne prejavy počasia väčší dosah - je v najrôznejších podobách jednou z kľúčových výziev, ktoré bránia ambicióznym plánom do roku 2030 extrémnu chudobu celkom vymazať zo spoločenskej mapy sveta.

Klimatické polená pod nohami

Ľudstvo je v potláčaní odvekého problému ľudstva - extrémnej chudoby - naozaj úspešné. Prinajmenšom pri pohľade z obežnej dráhy. Populácia planéty prudko rastie, zatiaľ čo pomer extrémne chudobných (teda tých, ktorí žijú z menej než 1,9 medzinárodného dolára na deň) sa v globále znižuje.

Ako vysvetľuje vo svojej najnovšej knihe Englightement Now americký psychológ z Harvardu Steven Pinker, tento fakt ešte naberá na význame vo svetle skutočnosti, že našim základným nastavením ako živočíšneho druhu je skôr nedostatok a bieda, než terajší blahobyt.

Pinker svojim štatistickým pohľadom z odstupu (spolu s nedávno zosnulým švédskym lekárom a štatistikom Hansom Roslingom) ovplyvnil napríklad Baracka Obamu či filantropa Billa Gatesa. Druhý menovaný jeho knihu označil za svoju „novú najobľúbenejšiu knihu všetkých čias“.

No táto štatistická globálna „takmeridylka“ má pri pohľade z blízka medzery. Hoci svet ako celok bohatne a počet extrémne chudobných ľudí celkovo klesá, viaceré krajiny a regióny sveta sa simultánne prepadávajú čoraz hlbšie do chudoby. A podľa medzinárodných inštitúcií ako je Svetová banka či OSN, snahu potlačiť chudobu mnohokrát narúšajú práve „stresory“, ako je zmena klímy.

Pre lepšiu predstavu o rozdielnom pokroku krajín sveta v potláčaní extrémnej chudoby kliknite na túto skvelú real-time vizualizáciu znižujúcej sa chudoby vo svete - World Poverty Clock. Overiteľnými zdrojmi podložený výpočet prešiel peer-review procesom a bol zverejnený v prestížnom vedeckom časopise Nature.
Tí čierni pajáci od života v extrémnej chudobe utekajú, tí červení sa k nemu vracajú.

„Zmena klímy bezprostredne ohrozuje našu schopnosť potlačiť chudobu,“ poznamenala v blogu na stránke Svetovej banky jej hlavná ekonómka pre zmenu klímy, Marianne Fay.

Človekom spôsobená zmena podnebia - prinajmenšom 20-krát rýchlejšia než sa klíma mení za bežných, prírodných okolností-, môže podľa spomínaných medzinárodných inštitúcií milióny ľudí dokonca vohnať do extrémnej chudoby. Vyženú ich do nej dlhšie suchá a čoraz menej pitnej vody, prudšie búrky, silnejšie hurikány, meniace sa celé režimy počasia ako napríklad znepravidelnené monzúnové dažde...

Ide pritom najmä o ľudí, ktorí už dnes žijú v kritických oblastiach planéty, kde bola vždy núdza o zdroje - napríklad v pásme Sahelu medzi Saharou a savanami. Tam môže mať aj malá zmena dlhodobých vzorcov počasia, napríklad vynechanie krátkeho obdobia dažďov, obrovský vplyv na veľké skupiny obyvateľov.

Problém vníma aj Organizácia Spojených národov, ktorá v roku 2014 klimatickú zmenu po prvýkrát označila za bezpečnostné riziko. A zvlášť sa to malo týkať „ľudí, ktorí sú sociálne, ekonomicky, kultúrne, politicky, inštitucionálne či inak marginalizovaní a teda obzvlášť zraniteľní zmenou klímy,“ píše sa v správe.

Podľa Severoatlantickej aliance aj Spojených štátov ide dokonca o znásobovač ohrozenia, „threat multiplier“, ktorý môže viesť k ozbrojeným konfliktom. Vojny pritom veľmi spoľahlivo dosahujú jedno - ochudobňujú krajiny a ich obyvateľov.

Šéfka Svetovej banky Kristalina Georgievová v rozhovore v Le Figaro poznamenala, že zmena klímy môže vytlačiť do extrémnej chudoby nových sto miliónov ľudí. A to len do roku 2030. To by podľa nej okrem iného viedlo k tomu úmerným migračným pohybom. Možno aj k susedom na Sever (a teda do Európy). Tento vývoj môžeme podľa nej vidieť už dnes vo viacerých častiach sveta, napríklad v Sýrii či Mali.

Spojitosť medzi chudobou a zmenou klímy ilustruje aj 25 rokov realizovaný výskum domácností v 36 oblastiach indického štátu Ándhrapradéš. Ten ukázal, že za tento čas sa 14 percent domácností vymanilo z extrémnej chudoby a naopak 12 percent do nej padlo.

Bilancia je to dosť slabá, no podstatné na výskume je čosi iné. A síce to, že z tých dvanástich percent bezmála polovica tvrdila, že za to môže počasie.

Chudobní a klimatická zmena
  • Chudobní ľudia sú viac ovplyvnení negatívnymi šokmi alebo trendmi, príkladom sú záplavy či zosuvy pôdy. Žijú totiž v rizikovejších, lacnejších oblastiach.
  • Chudobní spravidla stratia viac v pomere k svojmu beztak nízkemu príjmu. Ak napríklad vzrastie cena potravín kvôli suchu, ich napäté rodinné rozpočty, kde potraviny tvoria hoci aj 80 percent, to nevydržia (sú zraniteľnejší).
  • Dostáva sa im menšej podpory od rodiny, priateľov či komunity - tí sú totiž v podobnej situácii. Majú tiež slabší až žiadny dosah na finančné nástroje či sociálnu sieť, ktorá by im pomohla predísť, pripraviť sa a manažovať dopady.
Zdroj: Analýza Medzinárodnej banky pre obnovu a rozvoj s názvom Šokové vlny - Manažment dopadov klimatickej zmeny na chudobu

Chudobní v bohatých krajinách

Teraz sa najprv dobre pozrime na priloženú mapu Spojených štátov amerických. Ukazuje projekciu ekonomických strát tejto krajiny spôsobených zmenou klímy, ktorú v roku 2017 uverejnil vedecký časopis Science.

Zdroj: Solomon Hsiang et al/Science

Na čo poukazuje? Že juh stratí a sever získa. Ten juh, ktorý je chudobnejší už dnes a ten sever a severozápad, ktorý je už dnes ekonomicky popredu, vysvetľuje pre americký Newsweek spoluautor štúdie v Science, Amir Jina z University of Chicago. Autori tieto ekonomické prepady aj kvantifikovali, keď oteplenie o jeden stupeň Celzia nacenili na 1,2 percenta hrubého domáceho produktu Spojených štátov.

To v roku 2016 mohlo činiť približne 180 miliárd dolárov, ktoré sa nedostanú z veľkej časti práve k chudobným. Či už ako ich priame príjmy alebo napríklad vo forme chýbajúcich adaptačných opatrení. Napríklad nových hrádzí proti veľkej vode.

Slovami Clintonovho viceprezidenta, protikandidáta Georga Busha a laureáta Nobelovej ceny za mier Ala Gora v The Guardian, klimatická zmena sa dotkne najmä černochov a chudobných. Čo je veľmi často to isté.

„Teda chudobných a slabých, komunít, ktoré už boli predtým predmetom diskriminácie,“ dodáva na margo veci už spomínaná správa OSN a nepriamo tak poukazuje na fakt, že negatívnejšie sa zmeny klímy nemusia týkať len extrémne chudobných v krajinách globálneho Juhu, ale aj chudobných u nás na Severe.

Riešenia existujú, ale…

Niekdajší generálny tajomník OSN Kofi Annan má v téme jasno. V článku na stránke Svetového ekonomického fóra nedávno vysvetlil, že hoci sú chudobní naozaj viac ohrození zmenou klímy, ich situácia nie je beznádejná. A tomu, aby sme, ako podotkla štúdia Lancetovej komisie, neprišli o 50 rokov rozvoja a pokroku v ochrane zdravia, je možné zabrániť.

Ako pre portál organizácie Global Facility for Disaster Reduction and Recovery (GFDRR) podotýka Stephane Hallegate, senior ekonómka vo Svetovej banke a vedúca analytického tímu, ktorý pripravil už spomínanú správu Šokové vlny - Manažment dopadov klimatickej zmeny na chudobu, potlačiť chudobu a bojovať proti zmene klímy sa nedá izolovane - oboch týchto cieľov dosiahneme omnoho jednoduchšie, ak sa na ne zameriame spoločne.

Správa, na ktorej sa Hallegate podieľala, pritom vysvetľuje, že v krátkodobom horizonte by sme sa mali zamerať na rýchle rozvojové zásahy, ktoré na jednej strane pomôžu ohrozeným spoločenstvám s adaptáciou na zmenu klímy - zjednodušene povedané hlbšie studne, efektívnejšie zavlažovanie či lepšiu alebo aspoň nejakú protipovodňovú ochranu, a ktoré na strane druhej vytvoria sociálnu sieť, ktorá zabráni chudobným prepadnúť sa vplyvom zmeny klímy ešte hlbšie do extrémnej chudoby.

Portál GFDRR uvádza ako príklad kenský sociálny program Ochranná sieť pred hladom, ktorý pomohol predísť nárastu chudoby o päť percent po suchu, ktoré krajinu napadlo v roku 2011.

V dlhodobom horizonte však žiadna hrádza stačiť nebude, preto je podľa správy zároveň nutné sa pokúsiť odstrániť aj samotnú príčinu zmeny klímy - rastúce emisie CO2 a ďalších skleníkových plynov.

Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid. Článok vznikol v spolupráci s Platformou mimovládnych rozvojových organizácií.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.