Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
15.09.2018, 09:30

Obrovské bohatstvo Londýna zakrýva ťažký boj chudobných o prežitie

Londýn poznáme ako bohatú európsku metropolu. Nájdu sa tam však aj ľudia, ktorí musia žiť „z ruky do úst“.

Obrovské bohatstvo Londýna zakrýva ťažký boj chudobných o prežitie
Zdroj: flickr.com

V srdci londýnskej divadelnej štvrte, naproti luxusnému hotelu Savoy, trpezlivo vyčkávajú desiatky ľudí. Ale nie na lístky na predstavenie či na voľný stôl v reštaurácii známeho šéfkuchára Gordona Ramsaya. Čakajú na jedlo pred miestnou charitou.

Londýn je kozmopolitné mesto, tvoria ho muži a ženy všetkých vekových skupín a etnického pôvodu. Niektorí sú elegantne oblečení, iní v obnosených či otrhaných šatách. Bohatí vedľa chudobných, ľudia bez domova a charitatívna vývarovňa, to je tiež obraz mesta, ktoré inšpirovalo Charlesa Dickensa a Georgea Orwella.

V súčasnej Británii je však tiež ilustráciou spoločnosti, na ktorú čoraz tvrdšie dolieha Brexit. Odčerpáva totiž politickú energiu. Vláda sa musí sústrediť na Brexit a nemôže sa venovať iným záležitostiam.

Kabinet je paralyzovaný, nie je schopný riešiť príčiny dezilúzie, ktoré viedli k hlasovaniu o odchode krajiny z Európskej únie (EÚ) v júni 2016. Verejné služby a sociálny systém totiž v predchádzajúcich rokoch počas finančnej a hospodárskej krízy tvrdo zasiahli škrty.

A zároveň bohatstvo a pôvab Londýna zakrýva problémy nižších sociálnych skupín, ktoré nezarábajú dosť na to, aby si mohli dovoliť uspokojiť základné potreby. "Nemám na jedlo, takže ho musím niekde zohnať," povedal 41-ročný muž v rade na večeru od charity Friends of Essex and London Homeless.

Dodal, že ako kuriér spoločnosti pre donášku potravín nezarába dosť na to, aby zaplatil nájomné a najedol sa.

Veľká Británia, dva svety

Británia tak čoraz viac pôsobí ako krajina "paralelných vesmírov". Zamestnanosť je rekordne vysoká a ekonomika je dostatočne zdravá na to, aby centrálna banka zvýšila úrokové sadzby. Aj celková miera chudoby je rekordne nízka. Napriek tomu podľa správy think-tanku Resolution Foundation, ktorá bola zverejnená koncom júla, životný štandard obyvateľov sa vlani zvýšil najmenej od roku 2012.

Zotavovanie príjmov po globálnej finančnej kríze v prípade najchudobnejších 30 percent britských domácností dokonca nabralo opačný smer. Ich reálne príjmy po započítaní inflácie totiž klesli. Zatiaľ, čo Londýn je najbohatším regiónom v severnej Európe, Spojené kráľovstvo je zároveň domovom deviatich z 10 najchudobnejších regiónov tejto časti starého kontinentu.

Verejné výdavky v Británii klesli na približne 38 percent hrubého domáceho produktu (HDP) zo 45 percent v roku 2010, uvádza tamojší Úrad pre rozpočtovú zodpovednosť. Prieskum charitatívnej organizácie Shelter odhalil, že 55 percent rodín bez domova umiestnených v dočasnej ubytovni pracuje. Počet týchto rodín sa od roku 2013 zvýšil o bezmála tri štvrtiny na 33-tisíc.    

„Každý teraz bojuje za seba,“ povedal Mohammed Nazir, ktorý má na starosti bývanie na radnici v mestskej časti Slough na okraji Londýna, na stretnutí s členmi parlamentného výboru venovanému problematike ľudí bez domova.

Premiérka Theresa Mayová medzitým bojuje o udržanie sa vo funkcii a o podobu Brexitu. Vláda mala v júli predstaviť svoj návrh na splnenie záväzku z roku 2017 o znížení počtu ľudí bez domova do roku 2022 na polovicu a úplne odstránenie bezdomovectva do roku 2027. Ministerstvo pre bývanie, komunity a miestne samosprávy uviedlo, že má stále v pláne zverejniť "niečo" počas leta.     

Napriek tomu je nepravdepodobné, že by nejaký plán zohľadnil aj rastúci počet ľudí, ktorí prespávajú na pohovkách u priateľov a u rodiny alebo v lacných penziónoch. „Je pre nás veľmi ťažké posúdiť, či niekto je alebo nie je človekom bez domova, pretože sem prichádzajú aj celkom pekne oblečení ľudia. Oni sa snažia,“ povedal Steven Stuart, ktorý pred 18 mesiacmi založil charitu Friends of Essex and London Homeless.

Dodal, že za človeka bez domova sa všeobecne považuje človek, ktorý spí vo vchode či na verejnom priestranstve, ale tento problém má viacero úrovní. Len v Londýne by podľa odhadov mohol byť počet "skrytých bezdomovcov" 13-krát vyšší ako počet ľudí žijúcich priamo na ulici.

Príjmová nerovnosť nerastie len v Londýne

Hoci svet za posledné dve storočia, a najmä posledných pár desaťročí globalizácie, neuveriteľne bohatol, má svojich víťazov aj porazených

Najviac si polepšila stredná vrstva z rozvíjajúcich sa ázijských krajín a najmenej nižšia stredná vrstva z už predtým bohatých krajín. Ako napríklad z Veľkej Británie.

Vlani tento problém, a teda straty pozícií nižšej strednej triedy v bohatých krajinách, označilo Svetové ekonomické fórum za jeden z najväčších rizík svetovej ekonomiky. Pred svojim vlaňajším stretnutím v Davose prišlo so stanoviskom, že práve rastúce rozdiely v rámci krajín stoja za Brexitom a zvolením amerického prezidenta Donalda Trumpa za prezidenta.

42 konkrétnych ľudí dnes vlastní toľko, čo chudobnejšia polovica ľudstva - Oxfam, 2018

Januárová správa mimovládnej organizácie Oxfam poukazuje na čoraz vyššiu koncentráciu bohatstva doslova v rukách niekoľkých ľudí či firiem. 42 konkrétnych ľudí dnes vlastní toľko bohatstva ako chudobnejšia polovica ľudstva. 82 percent bohatstva vyprodukovaného minulý rok šlo jednému percentu populácie, kým chudobnejšia polovica ľudstva nezaznamenala žiadny nárast bohatstva.

A ako sa vyvíja nerovnosť vo vnútri bohatých krajín? Odpoveď dávajú dáta, ktoré ukazujú, aký veľký kus príjmového koláča krajiny pripadol hornému percentu - teda jednému percentu najbohatších ľudí v krajine.

V tomto bode sú bohaté krajiny rozdelené na dva tábory. Ako ukazujú dáta na portáli Our World in Data, v Japonsku, Nemecku, Francúzsku a zvyšku západnej Európy nerovnosť od začiatku 20. storočia klesala, od 70. rokov viac-menej stagnovala a obrat nastáva až začiatkom nového milénia, keď začínajú rozdiely pomaly stúpať.

Druhým táborom sú anglicky hovoriace krajiny. Od 80. rokov sa nerovnosť prehlbuje v Amerike, Anglicku, Írsku, Austrálii aj Kanade.

Zdroj: The World Top Income Database

Zaujíma vás, čo je za tým? Prečítajte si v článku Kto sú víťazi a lúzri globalizácie a ako nástup supermanažérov zamiešal príjmovými nerovnosťami.

Nerovnosti na Slovensku

Príjmové nožnice sa v posledných rokoch neroztvárali len v Británii, ale aj na Slovensku. Naposledy sa na príjmy Slovákov podrobne pozreli analytici z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť v roku 2015, pričom zanalyzovali údaje medzi rokmi 2003 a 2013.

Prišli na to, že k tomu, aby sa v roku 2003 zamestnanec kvalifikoval do horného jedného percenta najlepšie zarábajúcich, stačilo mu zarobiť 3,8-násobok priemerného príjmu, v roku 2013 to už bol 4,2-násobok.

Inak je Slovensko jednou z najrovnostárskejších krajín sveta. Čo však nijako nesúvisí s našou chudobou či bohatstvom, veď v danej skupine najrovnostárskejších krajín sú spolu s nami aj Nórsko či Ukrajina.

Na tento náš primát poukazujú viaceré ukazovatele ako napríklad Gini koeficient či palma ratio, ktoré oba merajú mieru rozdielu medzi najbohatšími a najchudobnejšími v rámci určitej skupiny. Napríklad v rámci štátu.

Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.