Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
21.08.2018, 13:16

Ruské médiá o okupácii Československa: Veľká časť vedenia krajiny kapitulovala a ľudia sa nebránili

Pohľady ruských médií na okupáciu Československa sa líšia.

Ruské médiá o okupácii Československa: Veľká časť vedenia krajiny kapitulovala a ľudia sa nebránili
Zdroj: Reuters

Ruské médiá venujú značnú pozornosť 50. výročia vpádu sovietskych vojsk do Československa, škála pohľadov siaha od odsudzovania tohto potlačenia Pražskej jari ako pokusu o vybudovanie socializmu s ľudskou tvárou až po obhajobu bratskej pomoci, ktorá podľa názoru štátnej agentúry RIA Novosti zachovala mier na ďalších 20 rokov.

O udalostiach Pražskej jari hovoril v HNtelevízii aj historik Peter Jašek: 

"Bola to chyba Moskvy?" pýta sa v titulku agentúra, patriaca do mediálnej skupiny Rossija segodňa, považovanej za nástroj kremeľskej propagandy.

Vlažná reakcia sveta

"Reakcia sveta na bratskú pomoc bola dosť vlažná, ba čisto rituálna. Fakticky západné veľmoci priznali ZSSR právo vo svojej európskej sfére vplyvu privádzať k rozumu satelity podľa vlastného uváženia. Je možné, že keby bratská pomoc viedla k väčšiemu krviprelievaniu, západný svet by zareagoval inak, ale ku krviprelievaniu nedošlo. O to skôr, že Česi, ktorí za svoju krajinu nebojovali od roku 1620, nebojovali ani tentoraz," poznamenal autor.

Pripustil, že rešpektovanie Brežnevovej doktríny súviselo aj s tým, že Západ mal svojich starostí dosť. Silu, ani chuť pustiť sa do boja za pražský socializmus nemali ani USA, zapojené do vojny vo Vietname a otrasené vraždami Martina Luthera Kinga a Roberta Kennedyho, ani západná Európa, a to tým skôr, že veľká časť československého vedenia kapitulovala.

Navyše nešlo len o akciu Kremľa, myslí si komentátor. "Pri pohľade na politickú mapu vtedajšej Európy, pri predstave, že Československo už nie je súčasťou Varšavskej zmluvy, by vstali vlasy hrôzou na hlave každého štábneho dôstojníka. Československo, siahajúce od západného Nemecka po ZSSR, by v prípade odpadnutia (či s ľudskou, či neľudskú tvárou) rozrezalo blok vo dva.

Na severe by zostalo východné Nemecko a Poľsko, na juhu Bulharsko, Maďarsko a Rumunsko - a medzitým čosi neuchopiteľného. Z vojenského hľadiska by takáto konfigurácia bola monštruózna," mieni RIA Novosti. A vojakov vtedy počúval Kremeľ aj politbyro, imperatívom sovietskeho vedenia zostával "komplex 22. júna" (dátum útoku nacistického Nemecka v roku 1941 na ZSSR).

Ako dlho by vydržali?

K námietke, že demokratizácia Československa ničím takým nehrozila, autor poznamenáva, že to sa spätne nedá dokázať, neexistuje ani ZSSR, ani ČSSR: "Ale maďarská demokratizácia v roku 1956, smerujúca od úvah o všeobecnom blahu k vešaniu komunistov na budapeštianskych uliciach, skôr viedla vodcov ZSSR k ostražitosti. Tí sa síce nedožili roku 1989 a ďalších rokov, ale na príklade Pobaltia a teraz ešte horšie na príklade Ukrajiny sme mohli vidieť, že všetko začína výborne, ale potom - božechraň."

​Vodcovia pražskej jari Dubček, Černík či Mlynář síce mali skvelé úmysly, ale otázka znie, ako dlho by vydržali. Ak sovietski vodcovia predpokladali, že všetko môže dopadnúť zle, nemožno im podľa autora uprieť prezieravosť.

"Bolo by príjemné - nielen pre Čechoslovákov, ale aj pre sovietskych občanov - keby k bratskej pomoci nedošlo ani vtedy, ani potom. Ale od takých rozhodnutí nikto nečaká príjemnosť. Keby v noci na 21. augusta 1968 nezaznelo v éteri krycie heslo k vstupu vojsk, je možné, že revolučná perestrojka - so všetkými kladmi i mínusmi - by začala v socialistickom tábore o nejakých 20 rokov skôr, pričom náklady na tento proces by mohli byť ešte väčšie.

Tí, ktorí považujú vyššie náklady za prípustné kvôli zvrhnutiu komunizmu o 20 rokov skôr ako v skutočných dejinách, majú právo ľutovať zmarené nádeje. Tí, ktorým sa aj terajšie náklady zdajú príliš vysoké, môžu tvrdiť, že 21. august dal ešte 20 síce chudobných, ale mierových rokov. Ako sa komu zapáči," uzavrela RIA Novosti.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.