Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
12.09.2018, 09:30

Najzelenšie mesto Európy sa čoskoro rozlúči s emisiami

Naša planéta má horúčku. A švédske mesto ukazuje svetu, ako ju schladiť.

Natural 95: 1.53 eur
Nafta: 1.52 eur
Zdroj: Reuters

Z viacerých strán sa ozývajú hlasy, že klimatické ciele vytýčené v Parížskej dohode z roku 2015 nesplníme. Klimatológovia z Organizácie Spojených národov plánujú budúci mesiac predložiť správu o tom, že svet musí každý rok znížiť emisie o sedem percent, ak ciele z Paríža splniť chceme. Dohodu podpísali všetky štáty sveta (Spojené štáty pod vedením Donalda Trumpu od dohody neskôr odstúpili, no v reáli z nej vystúpia až v roku 2020), podpis je však len prvým krokom a sám o sebe nestačí. Potrebná je predovšetkým vôľa, a živým príkladom je isté 60-tisícové mesto na juhu Švédska.

Växjö dnes patrí k najzelenším mestám sveta. Už v roku 2007 ho britská stanica BBC označila za najzelenšie mesto Európy. Je schopné bez ekonomických problémov fungovať tak, že za posledné štvrťstoročie klesli vyprodukované uhlíkové emisie na obyvateľa o 58 percent.

Ekologické kroky mesto podniká už dlhodobo a Parížska dohoda preň nebola podnetom konať. Ciele, ktoré sme si v nej vytýčili, sú vo Växjö už bežnou realitou. To, čo si svet uvedomil pred tromi rokmi, si na juhu Švédska uvedomili už v 70. rokoch minulého storočia.

Kľúčom je začať od seba

Nielenže vyprodukované emisie sa tam každým rokom scvrkávajú, ale ekonomicky mesto naopak prosperuje. Medzi rokmi 1993 a 2012 narástol hrubý domáci produkt na obyvateľa o 90 percent. A do roku 2030 sa chce Växjö s uhlíkovými emisiami z ropy, plynu a uhlia rozlúčiť úplne. Tamojšie pomery však ukazujú, že reprodukovať obdobné čísla v iných mestách je otázkou mentálneho nastavenia obyvateľov aj politikov. A ich vzájomného vzťahu a kooperácie.

„Každý občan musí priložiť ruku k dielu. Nemôžete len viniť ostatných a čakať, že niečo urobia. Treba začať od seba. Ide o spôsob, akým nakupujete, prepravujete sa, kúrite, žijete…“ uviedol pre The Guardian predseda miestneho zastupiteľstva Bo Frank. Zároveň dodal, že grom úspechu je to, ako sa vo Švédsku vyberajú dane. Tie sú síce veľmi vysoké, no idú priamo k mestským zastupiteľom. To znamená, že peniaze neprejdú ďalšími rukami a politici sú nútení narábať s nimi čo najopatrnejšie.

Korupcia vo Švédsku patrí podľa Indexu vnímania korupcie z dielne Transparency International dlhodobo k najnižším. A hoci sa na mestskom zastupiteľstve stretávajú pri jednom stole poslanci z ôsmich strán, všetky sú ekologicky veľmi uvedomelé. Podľa Frankových slov je v zelených otázkach okamžitá zhoda a rozsiahlych debát nie je treba.

A výsledok? Postavená elektráreň na biomasu, ktorá podľa ČT24 žije len z lesného odpadu - teda konárov, kôry či pilín. Všetky autobusy jazdia na bioplyn. Trasy autobusov sa pravidelne menia tak, aby zachádzali do nových sídlisk a aby ľudia boli motivovaní uprednostniť hromadnú dopravu a neuchyľovať sa ku kúpe auta. Navyše, polovica všetkých mestských budov bude do roku 2020 z obnoviteľného materiálu.

Energeticky udržateľné Slovensko?

Slovensko sa však bude raz musieť zazelenať tiež. Je o tom presvedčený riaditeľ ekologickej organizácie Priatelia Zeme Juraj Zemkovský, ktorá si vzala na paškál najmenej rozvinuté regióny Slovenska a snaží sa v nich zaviesť udržateľnú energetiku. Využíva podporu z tzv. akčných plánov, ktoré odštartovala slovenská vláda pred dvomi rokmi, aby pomohla zanedbaným okresom s veľmi vysokou nezamestnanosťou.

„K takýmto zeleným podmienkam bude raz musieť dospieť každá samospráva. Tí múdrejší začnú skôr a budú vo výhode, ostatných prinútia externé podmienky,“ myslí si Zemkovský. Zároveň dodáva, že uvedomelosť na Slovensku je a samosprávy vnímajú alarmujúci stav a nutnosť žiť ekologickejšie.

Problémom sú podľa neho kapacity - chýbajú peniaze, ale najmä ľudia. „Nie je to iba o peniazoch. Nemáme tu ľudí, ktorí by energetike rozumeli. Najľahšie je dať napísať projekt externej firme, ale to problém nevyrieši. Ťažšie, no oveľa efektívnejšie, je vychovať si svojich ľudí,“ vysvetľuje Zemkovský.

Okresy Rimavská Sobota, Kežmarok a pomaly i Rožňava si začínajú pod patronátom Priateľov Zeme takýchto ľudí vytvárať. Zemkovský verí, že by tak mohli postupne namotivovať aj ďalšie regióny. Hoci Slovensko ešte nie je tak švédsky zelené, aj tu vznikajú projekty, ktoré dokazujú, že uvedomelosť sa pomaly, no isto rozrastá.

S tým, že z drvivej väčšiny vidiecke Slovensko je ekologicky uvedomelé, súhlasí aj hovorca Združenia miest a obcí Slovenska  (ZMOS) Michal Kaliňák. „Aj na základe nášho nedávneho prieskumu je jasné, že ekologické a inovatívne kroky smerom k udržateľnej budúcnosti sú v záujme primátorov a starostov na Slovensku,“ tvrdí Kaliňák. Zároveň si myslí, že ekologické témy budú jednou z hlavných tém komunálnych volieb. Tie sa budú konať 10. novembra. 

Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.