Dvadsaťpäťročného matematika a člena alžírskej komunistickej strany Maurica Audina, ktorý otvorene vystupoval proti koloniálnej nadvláde, zatkli francúzski vojaci 11. júna 1957 a odviezli ho na výsluch na predmestie Alžíru. Keď ho odvádzali, stačil ešte zakričať na ženu, aby sa postarala o ich tri deti.
"Je to ťažké, Henry," povedal o deň neskôr zmlátený komunista svojmu kamarátovi, ktorého výsadkári tiež zatkli a Audina nútili, aby mu vykreslil, aké to je byť mučený. To bolo naposledy, čo ho videli živého.
Telo sa nikdy nenašlo
Audinova žena nikdy žiadne oficiálne vysvetlenie nedostala, telo sa nikdy nenašlo. Francúzska armáda tvrdila, že utiekol počas prevozu. Pravda však začala pomaly vyplávať na povrch. Audina pravdepodobne uškrtil plukovník André Charbonnier, ktorému sa kvôli jeho obľube skalpelov pri mučení hovorilo doktor. Jeho telo potom spálil.
Historikom sa posledné hodiny Maurica Audina podarilo rekonštruovať z výpovedí spoluväzňov a poznámok staručkých veteránov. Pred dvoma rokmi televízia odvysielala spoveď generála Paula Aussaressesa, ktorý počas bitky o Alžír velil spravodajským operáciám. Jednooký generál tesne pred smrťou priznal, že nariadil Audinovu vraždu.
Úrady však ďalej mlčali. Žiadosti Audinovej vdovy Josette potopili v 60. rokoch francúzske súdy a amnestie na všetky "aktivity bezpečnostných zložiek pri potlačovaní alžírskeho povstania". Päťdesiat rokov po zmiznutí svojho manžela napísala prezidentovi Nicolasovi Sarkozymu, aby zmiznutia jej muža objasnil. Odpoveď nikdy nedostala.
V stopách Chiraca
Mlčanie prelomil až teraz Emmanuel Macron. "V mene Francúzskej republiky uznávam, že Maurica Audina mučili a potom popravili, alebo umučili na smrť vojaci, ktorí ho zatkli u neho doma," vyhlásil prezident. Tento štvrtok potom navštívil vdovu a požiadal ju o odpustenie.
Podľa historikov je to prelomové gesto, pretože Macron ako prvý prezident priznal, že Francúzsko počas vojny v Alžírsku (ktorú ostatne ešte pred dvadsiatimi rokmi oficiálne odmietali nazývať vojnou a hovorili o nej ako o "operáciách bezpečnostných zložiek") používalo mučenie.
"Ide o oveľa viac, než je len prípad Maurica Audina," povedal denníku The New York Times historik Benjamin Stora. "Macron prehovoril o systéme, ktorý dovoľoval mučenie, násilie, zločiny - priame zodpovednosti štátu. Prípad Audina je symbolický, ale toto sa týka celej histórie kolonizácie. "
Osem rokov trvajúce vojna v Alžírsku je pre Francúzov dodnes boľavá tému, s ktorou sa nedokázali úplne vyrovnať. Mnoho veteránov je stále nažive, rovnako ako mnoho bývalých osadníkov a ich detí. Macron ostatne počas svojej prezidentskej kampane vyvolal silnú vlnu kritiky vyhlásením, že francúzsky kolonializmus bol "zločinom proti ľudskosti".
Niektorí historici preto jeho terajšie slová porovnávajú s rokom 1995, kedy Jacques Chirac dva mesiace po svojom nástupe do Elyzejského paláca priznal francúzsku spoluvinu na deportáciu tisícov Židov do nacistických táborov smrti.