Podpredseda Európskej komisie (EK) pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič vymenoval v pondelok ráno na pôde Európskeho parlamentu deväť členských krajín EÚ, z ktorých získal podporu sociálnodemokratických strán, aby sa v budúcoročných voľbách do europarlamentu mohol uchádzať ako volebný líder európskych socialistov na post predsedu exekutívy EÚ.
Slovenský eurokomisár zvažoval svoju kandidatúru už v júni:
Šefčoviča podporili strany, ktoré sú členmi Strany európskych socialistov (PES) z Cypru, Českej republiky, Litvy, Lotyšska, Maďarska, Malty, Poľska, Rumunska a z rodného Slovenska. Tým splnil nominačné kritérium 1+8 strán, platné v PES, a má takpovediac "vstupenku" do tejto súťaže.
Rozhodne sa v októbri
O tom, či sa naozaj stane volebným lídrom (tzv. Spitzenkadidat) eurosocialistov, sa rozhodne po októbrovom zjazde PES v Lotyšsku, keď svoje prípadné kandidatúry ohlásia aj ďalší politici z tábora socialistov. Výsledky internej súťaže budú známe začiatkom decembra.
Z hry o volebného kandidáta socialistov medzitým vypadla súčasná šéfka diplomacie EÚ Federica Mogheriniová z Talianska, ktorá neprejavila záujem o žiadne vysoké pozície v budúcej exekutíve EÚ. Možným Šefčovičovým protikandidátom je prvý podpredseda EK Frans Timmermans z Holandska.
"Pred 30 rokmi, keď som bol mladým študentom v Bratislave, som sa pozeral cez plot z ostnatého drôtu, neslávnu železnú oponu. Zaujímalo ma, ako žijú ľudia na druhej strane rieky Dunaj. Ako sa majú naši rakúski susedia. Vtedy som si nemohol ani len predstaviť, že Európa bude raz zjednotená a ja osobne budem môcť pracovať v jej prospech. Dnes som tu, pred vami, pripravený slúžiť Európe v ďalšej funkcii," uviedol Šefčovič, pôvodne slovenský kariérny diplomat, ktorý je služobne najstarším členom eurokomisie.
Má skúsenosti aj víziu
Počas mandátov Josého Manuela Barrosa mal na starosti portfólium vzdelávania, kultúry, mládeže a odbornej prípravy, neskôr zodpovedal za medziinštitucionálne vzťahy a administratívu a po nástupe Jeana-Clauda Junckera bol poverený budovaním energetickej únie.
Pred hlavnou zasadačkou EP v Bruseli Šefčovič upozornil, že EÚ stojí pred viacerými výzvami, s ktorými sa budúci šéf EK bude musieť popasovať. Spomenul pocity nerovnosti, lebo výhody globalizácie nie sú rozdelené spravodlivo a rozdiel medzi bohatými a chudobnými sa rozširuje. Pripomenul tiež, že medzi nedoriešené výzvy patria otázka migrácie, nepriaznivý demografický stav či istá nostalgia za minulosťou, pričom v tejto súvislosti vystríhal pred falošnými sľubmi, ktoré ponúkajú niektoré politické sily.
"V celej Európe počujeme o zjednodušených riešeniach postavených na populistických, protieurópskych alebo xenofóbnych názoroch. Využívajú obavy ľudí, legitímne sklamanie alebo hnev. Kradnú, prekrúcajú a zneužívajú pocity vlastenectva. Posilňujú deliace čiary. Často sa hrajú s ohňom, túžiac zničiť našu európsku spoluprácu, náš európsky sen," uviedol Šefčovič pred prítomnými novinármi, ktorým sa prihovoril po anglicky aj po francúzsky.
V závere svojho vystúpenia slovenský eurokomisár spresnil, že jeho vízia pre EÚ je jasná. Chce vidieť Európu ako "hrdý, vzdelaný a zelený" kontinent so sociálnou spravodlivosťou a prejavmi solidarity. Dodal, že sa chce posnažiť o to, aby sa ľudia zo všetkých oblastí života a všetkých kútov Európy cítili pripravení a verili v budúcnosť.
"Chcem zvýšiť ich pocit stability a bezpečnosti, ako aj ich pocit spolupatričnosti pre náš spoločný projekt Európskej únie," vysvetlil v závere.
Chceli ho za prezidenta
Bývalý premiér a šéf Smeru-SD Robert Fico sa vlani nechal počuť, že by si Šefčoviča či šéfa slovenskej diplomacie Miroslava Lajčáka vedel predstaviť ako kandidátov Smeru-SD na prezidenta Slovenska vo voľbách v roku 2019.
Lajčák kandidatúru niekoľkokrát odmietol. Fico neskôr povedal, že krajina chce po ďalších eurovoľbách nominovať Šefčoviča na posty v Európskej komisii. Sám Šefčovič povedal, že sa chce venovať svojej existujúcej práci.
Nástupca Junckera
V aktuálnom volebnom období Komisii šéfuje bývalý luxemburský premiér Jean-Claude Juncker. Ten sa do funkcie dostal ako líder kandidátky Európskych ľudovcov, ktorí po voľbách v roku 2014 získali najviac mandátov v Európskom parlamente (EP).
Súčasnú voľbu šéfa Komisie zaviedla Lisabonská dohoda a tak je Juncker jej prvým predsedom, ktorý bol zvolený týmto systémom.
Pred voľbami do EP si každá z európskych frakcií zvolí svojho lídra, tzv. spitzenkandidata. Na základe výsledkov volieb následne Európska rada kvalifikovanou väčšinou poverí jedného z týchto kandidátov na rokovania v EP. Ten musí daného zástupcu do čela Komisie zvoliť absolútnou väčšinou.