Maličké ostrovy v Severnom Atlantiku, patriace Francúzsku, by mohli vyvolať nepríjemný medzinárodný spor medzi Kanadou a Francúzskom. Príčinou je prístup k energetickým surovinám. Ostrovčeky St. Pierre a Miquelon, ležiace v severnej časti Atlantického oceána, bojujú už roky za väčší podiel na bohatých ložiskách ropy nachádzajúcich sa v tejto oblasti.
Ostrovy ležia neďaleko juhovýchodného cípu kanadskej provincie Newfoundland a Labrador. Pôvodnými usadlíkmi boli Baskovia, Bretónci a Normani, ktorí ich osídlili v 17. storočí. Celé stáročia žili z rybolovu a zdalo sa, že ich pokojný život sa nezmení ani v budúcnosti. To všetko sa však zmenilo v roku 1992, keď kanadská vláda, najskôr znepokojená prudko klesajúcimi stavmi tresky, zakázala vo svojich výsostných vodách jej lov, no neskôr urobila ďalší krok a vyhlásila do vzdialenosti 360 kilometrov kanadskú ekonomickú zónu. To neskôr presadila aj na Medzinárodnom tribunáli v New Yorku.
St. Pierre a Miquelon síce tiež dostali svojich 360 kilometrov, no v podobe, o akú by nikto nestál -- na rozdiel od Kanady ostrovčeky dostali 360-kilometrovú zónu ťahajúcu sa od ich pobrežia, ale ktorá je široká len 16 kilometrov. Ich zóna, ktorú nazvali príznačne "bageta", sa tak dostala do zovretia výhradnej ekonomickej zóny Kanady a ostrovní rybári sa takmer vždy dostanú do vôd patriacich susednému štátu. Mnohí obyvatelia sú tak už roky bez práce.
V ostatných rokoch sa však oblasť ukázala bohatá na ropu a Kanada sa toho hneď chytila. Podľa BBC sa tu nachádza približne šesť až sedem miliárd barelov ropy. Malé ostrovy však nemôžu využívať nič, pretože sú obkolesené kanadskými vodami. Prišli však na spôsob, ako sa predsa len k niečomu dostať. Časť bohatých ložísk sa nachádza mimo kanadskej ekonomickej zóny, stačí preplávať cez kanadské vody.
St. Pierre a Miguelon sa preto upriamili na toto ložisko, čo však znamená dohodnúť sa s Kanadou. Tá žiadosť ostrovanov hneď zamietla. Spor sa teraz dá vyriešiť len dohodou medzi Kanadou a Francúzskom alebo posunutím kauzy na medzinárodnú arbitráž.
Ostrovania sa však obávajú, že Kanada vyhrá aj tento ropný spor. Ottawa totiž nie náhodou ihneď zamietla žiadosť ostrovanov. Vedela, že Francúzsko nebude v tomto smere veľmi aktívne. Francúzi by si radi udržali s Kanadou ako ekonomicky významným štátom dobré vzťahy a obávajú sa, že podpora vlastných ostrovov by vyvolala medzinárodný konflikt. Preto radšej zatiaľ zvýšili dotácie pre ekonomicky poškodené ostrovy a každoročne do 6 500 obyvateľov investujú 60 miliónov eur.