Na referende v Macedónsku o zmene názvu krajiny sa v nedeľu zúčastnilo podľa odhadu štátnej volebnej komisie 36,8 percent registrovaných voličov, z nich 91,3 percent hlasovalo za a 5,7 percent proti. Informovali o tom tamojšie médiá i svetové tlačové agentúry.

Premiér Zoran Zaev dúfal, že občania prostredníctvom referenda preukážu silnú podporu pre júnovú dohodu s Gréckom o zmene názvu krajiny na "Republika Severné Macedónsko", čo by vláde pomohlo získať väčšinu hlasov zákonodarného zboru pre potrebné ústavné zmeny.

Predbežné výsledky po spočítaní viac ako 97 percent hlasov ukazujú, že 91,3 percent voličov hlasovalo za dohodu, avšak volebná účasť bola len 36,8 percent.

Pred budovou parlamentu sa zhromaždil dav ľudí, protestujúcich proti zmene názvu republiky. Po vyhlásení volebnej účasti začali oslavovať, skandovať heslá a mávať štátnymi vlajkami.

Napriek tomu premiér Zaev označil referendum za úspech. "Občania urobili veľké rozhodnutie a povedali "áno" našej budúcnosti. Teraz nadišiel čas, aby poslanci poslúchli hlas ľudu a podporili dohodu," vyhlásil. "Žiadna lepšia dohoda s Gréckom už nebude, ako ani alternatíva voči NATO a EÚ."

Zaev informoval, že sa budúci týždeň pokúsi získať pre ústavné zmeny potrebnú dvojtretinovú väčšinu v 120-člennom parlamente. V prípade, že sa mu to nepodarí, jediným východiskom podľa neho budú predčasné voľby.

Opozícia vníma nedeľňajšie referendum ako jasné zlyhanie. "Faktom zostáva, že dohoda s Gréckom nedostala zelenú," vyhlásil Hristijan Mickoski, líder opozičnej strany VMRO, podľa ktorého vláda stratila legitimitu. "Čo sa udialo dnes je nielen porážkou dohody s Gréckom, ale aj trestom pre tých, čo sú pri moci."

Vláda však považuje referendum za konzultatívne a nezáväzné, čo znamená, že si výsledok interpretuje ako prejav verejnej mienky bez ohľadu na to, koľko ľudí hlasovalo. Ak by bolo referendum záväzného charakteru, macedónska ústava by vyžadovala minimálnu volebnú účasť 50 percent na to, aby bolo platné.