Pred necelými dvoma týždňami prišiel do nemeckých kín najdrahší turecký film všetkých čias, Údolie vlkov. Prakticky súčasne sa v tejto súvislosti rozpútala ostrá diskusia, či aj on nie je súčasťou spomínaného "stretu kultúr"?
Spiegel on-line pri premietaní diela v berlínskej "tureckej" štvrti Wedding v sále objavil dokonca rozjasaných návštevníkov, ktorí vykrikovali "Alah je veľký" a tešili sa, že americký ničomník Sam Marshall ako jeden z negatívnych hrdinov filmu nakoniec zahynie.
Obecenstvo v kine Karli v inej berlínskej štvrti Neukölln však svedkom ničoho podobného nebolo. Iste, aj títo diváci boli prevažne Turci, po predstavení ich však tlieskalo len zopár. "Nám nejde o politiku, jednoducho sme sa na tento príbeh tešili už dlho," povedal jeden z divákov s odkazom na to, že hlavným aktérom je Polat Alemdar, postava z úspešného tureckého seriálu.
Na druhej strane nemožno poprieť, že pre západného diváka ide o dielo viac ako provokujúce. "Dobrí" sú tu "zlými". Turecký národný Rambo, operujúci v severnom Iraku, sa nikdy nevzdáva a napokon zvíťazí i nad spomínaným americkým darebákom, ktorý vraždí ešte aj deti! Vysoká dávka antiamerikanizmu prekáža aj niektorým tureckým návštevníkom, hoci na druhej strane poznamenávajú: "Čo však hľadajú Američania v Iraku, tiež nevieme!"
Východiskovým momentom diela, a aj tureckého nadšenia preň, je pritom skutočná udalosť zo 4. júla 2003, keď americkí vojaci v severnom Iraku zatkli príslušníkov osobitnej tureckej jednotky. Nacionalisti sa vtedy cítili urazení v ich národnej hrdosti.
Za prvých niekoľko dní premietania videlo film v Nemecku asi 230-tisíc ľudí. "Antiamerické nálady medzi tureckou či moslimskou mládežou dielo sotva posilnia," domnieva sa Dirk Halm zo strediska pre turecké štúdie na duisbursko-essenskej univerzite. Jeho vysvetlenie je znepokojujúce: tie nálady totiž existujú aj bez filmu. "Od vojen v Afganistane a v Iraku máme čo robiť s konfliktom kultúr," konštatuje sucho.
Súčasťou deja sú aj hrané scény z mučenia irackých zajatcov vo väznici Abú Grajb. Perfídne pritom je, že lekár, ktorý sa angažuje v kšeftovaní s ľudskými orgánmi, je Žid -- špeciálne schránky posiela do Tel Avivu, Londýna a New Yorku. Predsudky voči Židom a Kurdom ožívajú priam pred očami. Aj ďalšie posolstvo je náboženské: Sama Marshalla režisér predstavuje ako fanatického kresťana.
Napriek tomu záver diela nie je nejakou parádnou oslavou "boja kultúr". Šejk v tradičnom obleku podrobne zdôvodňuje, prečo sú samovražedné atentáty hriechom proti islamu. A tak väčšina divákov -- medzi nimi aj mnoho žien v šatkách -- si po poslednej sekvencii v pokoji dojedá zvyšky praženej kukurice a evidentne rozmýšľa nad tým, ako sa zotaviť z vizuálneho "krvavého kúpeľa". (gaf)