V centre kazašskej metropoly Alma-Ata vo štvrtok večer sa opäť obnovili potýčky medzi vládnymi bezpečnostnými zložkami a demonštrantmi.
Ako informovala rozhlasová stanica Azattyk, ktorá je kazašskou redakciou Rádia Sloboda, vládne bezpečnostné sily, niektoré v obrnených vozidlách, spustili na Námestí republiky v Alma-Ate paľbu z guľometov.
V tom čase boli na námestí zhromaždení aktivisti, ktorí sa predtým v meste zúčastnili na rôznych protestoch. Podľa miestnych médií "väčšina tých, ktorí prišli na námestie, boli neozbrojení mladí ľudia".
Stanica Azattyk uviedla, že podľa úradov sa na námestí odohráva "protiteroristická operácia", avšak podľa aktivistov a novinárov armáda používa zbrane nielen proti rabujúcim ľuďom, ale aj proti pokojným demonštrantom.
Podľa agentúry RIA Novosti vládne bezpečnostné zložky pred tým získali kontrolu nad bývalou prezidentskou rezidenciou v Alma-Ate, ovládli aj všetky vládne budovy v meste a "vyčistili" hlavné námestie, kde sa však po zotmení obnovili potýčky.
Vo štvrtok večer bolo na prístupových cestách do Alma-Aty zriadených šesť kontrolných stanovíšť a vjazd a výjazd z mesta je obmedzený, uviedla štátna televízia Chabar 24 s odvolaním sa na policajné oddelenie hlavného mesta.
Roky za mrežami
Kazašská generálna prokuratúra už medzičasom začala vyšetrovanie na základe podozrenia z organizovania a účasti na masových nepokojoch a začalo sa aj prípravné vyšetrovanie vo veci spáchania teroristických činov.
Osobám podozrivým zo spáchania týchto trestných činov hrozí trest od osem rokov väzenia až po doživotie s odňatím občianstva, informoval štátny TV kanál Chabar 24.
Zástupca generálnej prokuratúry vyzval "obyvateľov, aby si záznamy o spáchaných priestupkoch uchovávali na videokamerách a v telefónoch".
Kazašské ministerstvo vnútra súčasne vo štvrtok upozornilo, že demonštranti, ktorí odmietnu zložiť zbrane, "budú zlikvidovaní", uviedla agentúra RIA Novosti.
Zabití demonštranti
Kazašská polícia vo štvrtok dopoludnia informovala, že za posledný deň zabila "desiatky" demonštrantov a zadržala približne 2-tisíc ľudí v násilných stretoch, ktoré viedli prezidenta Kasym-Žomarta Tokajeva k tomu, aby požiadal Organizáciu zmluvy o kolektívnej bezpečnosti - vojenskú alianciu zloženú z viacerých bývalých sovietskych republík v regiónu spolu s Ruskom -, aby jednotky ich armád vstúpili na územie Kazachstanu a pomohli "stabilizovať" situáciu.
Podľa stanice Azattyk v Kazachstane pristálo päť lietadiel s bieloruskými príslušníkmi "mierovej misie" ODKB. Podľa ruských agentúr Moskva do Kazachstanu vyslala svoje elitné jednotky - podľa dostupných informácií budú nateraz v Alma-Ate, kde sa situácia vyhrozila najviac.
Generálny tajomník ODKB Stanislav Zas v rozhovore pre RIA Novosti uviedol, že "mierotvorcovia" presunutí do Kazachstanu majú právo použiť zbrane v prípade útoku "ozbrojených gangov".
Uviedol tiež, že dĺžka trvania ich misie v Kazachstane bude dohodnutá s tamojším ministerstvom obrany. Nespresnil, kde bude armáda rozmiestnená.
Ministerstvo vnútra medzičasom uviedlo, že pri zrážkach s demonštrantmi zahynulo 18 príslušníkov bezpečnostných zložiek a stovky ďalších - údajne vyše 700 - utrpeli zranenia.
Úrady nateraz nezverejnili o počte obetí v radoch civilného obyvateľstva - podľa Azattyku len v hlavnom meste môže ísť o desiatky obetí. Kazašské vedenie vo vzťahu k nim používa výrazy "likvidácia", "teroristi" a "eliminácia".
Neprehľadná situácia
RFE/RL vo svojom spravodajstve konštatovala, že situácia v krajine bola vo štvrtok neprehľadná a nejasná, pretože vláda zablokovala internet a brzdila iné telekomunikačné kanály.
Napriek tomu sa objavili zábery na vyhorené autá, ulice a budovy so stopami po strelách, pričom z viacerých objektov sa valil dym.
Tokajev zo zodpovednosti za tento vývoj obviňuje "teroristické" gangy vycvičené v zahraničí, pričom však zároveň neponúkol žiadne dôkazy o tomto svojom tvrdení, poznamenala RFE/RL.
Situácia v Kazachstane, krajine bohatej na ropu. vyvolala medzinárodné znepokojenie, pričom vlády z Washingtonu, Ruska, Spojeného kráľovstva a ďalších vyzývali na zdržanlivosť na všetkých stranách.
USA uviedli, že pozorne monitorujú správy o nasadení jednotiek ODKB pod vedením Ruska do Kazachstanu a majú otázky, či boli do krajiny pozvané legitímne.
Situácia v Kazachstane sa vyhrotila 2. januára, keď sa v Žanaozen na západe krajiny začali zhromaždenia proti prudkému zvýšeniu cien skvapalneného plynu.
Tie potom prerástli do masívnych protestov po celej krajine s ekonomickými a politickými požiadavkami. V dňoch 4. a 5. januára došlo v Alma-Ate k stretom demonštrantov s bezpečnostnými silami, ktoré si vyžiadali obete na životoch a zranených. V stredu bola odvolaná vláda. V krajine platí výnimočný stav.