Nosia modro-žlté páskované uniformy a prilby s červenými chocholmi, v rukách držia halapartne. Nie náhodou priťahujú pozornosť verejnosti takmer v rovnakej miere ako muž, ktorého majú chrániť -- pápež sám.
Prístup do pápežského paláca strážia už päťsto rokov. Členovia Švajčiarskej gardy, osobnej armády Svätého Otca. Včera si jej príslušníci pripomenuli deň, keď do Ríma prišlo prvých stopäťdesiat mladých mužov z nemecky hovoriacich kantónov dnešnej Švajčiarskej konfederácie, aby chránili pápeža Júliusa II.
Odvtedy švajčiarski gardisti slúžili už štyridsiatim dvom hlavám katolíckej cirkvi, pričom nesklamali ani jednu. Aspoň podľa zachovaných prameňov rímski pápeži nezapochybovali nikdy o ich lojalite a vernosti.
Na mužov, ktorí sa objavujú na verejnosti v tejto podivuhodnej uniforme, sa kladú zvýšené nároky. Majú za sebou výcvik vo švajčiarskej armáde a napriek tomu, že majú renesančnú výzbroj, ovládajú moderné bojové umenie. Príslušník Švajčiarskej gardy musí byť vysoký najmenej 174 centimetrov a nesmie byť mať viac ako tridsať rokov. Príslušnosť ku katolíckej viere je podmienkou. Okrem toho musí byť každý záujemca o službu vo Vatikáne slobodný, minimálne v čase, keď nastupuje do služby. Samozrejmosťou je i bezúhonný život. Švajčiarska garda je najmenšou armádou na svete a stráži aj územie najmenšieho štátu na svete, Vatikánu, ktorý má rozlohu necelého pol štvorcového kilometra.
O to ťažšia je úloha mužov s halapartňami v rukách. Na Námestie svätého Petra prichádzajú každý rok milióny pútnikov. "Naším hlavný cieľom je chrániť Svätého Otca, ktorý je mužom mieru, a teda nikdy s nikým nevedie vojnu; bolo by protirečením, keby sme boli vyzbrojení nejako osobitne," uviedol pre denník Il Messagero hlavný ubytovateľ tejto jednotky, kapitán Frowin Bachmann.
Sľub Svätému Otcovi brali príslušníci pápežovej osobnej stráže vždy smrteľne vážne. V roku 1527, keď Rím vyplienili vojská rímskeho cisára Karola V., zahynula na schodoch Svätopeterskej baziliky takmer celá Švajčiarska garda. Zo 189 mužov prežila v boji len necelá štvrtina. Pápež Klement VII. však unikol tajnou chodbou do citadely Anjelského hradu a zachránil si život. V roku 1981 kapitán Alois Estermann, neskorší veliteľ Švajčiarskej gardy, neváhal ani na okamih a vlastným telom kryl pápeža Jána Pavla II., na ktorého strieľal atentátnik Mehmet Ali Agca.
Odvtedy je aspoň časť Švajčiarskej gardy vyzbrojená pištoľami a nemeckými samopalmi značky Heckler a Koch. V plnej pohotovosti boli gardisti i vlani, keď konkláve po úmrtí Jána Pavla II. volila jeho nasledovníka -- dnešného pápeža Benedikta XVI. (hn/gaf)