Vyšehradská skupina je rozdelená na dve polovice: zatiaľ čo Maďarsko a Poľsko sa rýchlo zhoršujú vo väčšine ukazovateľov na hodnotenie stavu liberálnej demokracie, Česko a Slovensko po výmenách vlád mieria späť do hlavného prúdu Európskej únie.
V dnešnej analýze to uvádza európska redakcia webu Politico. V niektorých otázkach podľa nej stredoeurópska štvorica stále nachádza spoločnú reč, dve dvojice sú "na iných trajektóriách".
Rozhodujú zásady právneho štátu
"Vyšehradská skupina Poľska, Maďarska, Slovenska a Česka je známa ako V4, ale stáva sa z nej skôr V 2+2," uvádza Politico.
O rozštiepení hovoril tento týždeň aj český minister pre európske záležitosti Mikuláš Bek, ktorý Hospodářskym novinám povedal, že Poľsko a Maďarsko sú vo vážnom spore so zvyškom Únie a že Česko a Slovensko nehrajú podľa rovnakých nôt.
Hlavný rozdiel je podľa Politico v pohľade na zásady Únie právneho štátu. "Slovensko a teraz aj Česi sú inde ako Maďarsko a Poľsko, keď ide o právny štát. Obe vlády majú veľmi silný záujem na posilňovaní, nie podkopávaní Únie," uviedol nemenovaný slovenský činiteľ.
Politico v tejto súvislosti pripomína spor medzi Českom a Poľskom okolo uhoľnej bane Turów, Vyšehradskú štvorku podľa dnešného článku rozdeľuje aj pohľad na Rusko a Čínu alebo podmienenie prístupu k úniovým fondom dodržiavaním vlády práva.
Priekopa vo vnútri V4 sa otvára v nadväznosti na výmeny vlád v Prahe a Bratislave. Rok po konci vládnutia strany Smer-SD sa vlani stal premiérom Eduard Heger zo strany OĽaNO a v decembri na čele českej vlády vystriedal častého kritika Bruselu Andreja Babiša Petr Fiala.
Zmena v pomere síl
Úniové inštitúcie medzitým vedú s Poľskom a Maďarskom konanie kvôli obave, že tieto štáty porušujú európske hodnoty, ako je nezávislosť justície, pluralita médií či akademickej slobody.
Minister životného prostredia Ján Budaj hodnotil zmenu politického vedenia Česka ako "veľké povzbudenie, pre mňa osobne". "Teraz sa pomer síl zmenil na dvoch proti dvom," povedal webu Politico na konto Vyšehradskej štvorky.
Tá bola podľa novej analýzy pre Varšavu a Budapešť dôležitým diplomatickým nástrojom v čase, keď sú v čoraz väčšej izolácii.
Štyri členské krajiny sa stále v niektorých otázkach zhodujú, napríklad v odpore proti častiam takzvaného balíčka pre mobilitu, ktoré podľa nich oslabujú stredoeurópske logistické spoločnosti, alebo v snahe presadiť priaznivejšie podmienky pre jadrovú energetiku.
Podľa Eugeniusza Smolara z varšavského výskumného ústavu Centre for International Relations sú však v rámci skupiny "rastúce politické a kultúrne rozdiely". "Sú tu spoločné témy, ale akákoľvek láska je dávno preč," povedal.