Slováci míňajú na potraviny takmer pätinu zo svojich rodinných rozpočtov. V súvislosti so Svetovým dňom potravy, ktorý sa vo svete pripomína 16. októbra, na to upozornila analytička Wood & Company Eva Sadovská. Slovensko je tak nad európskym priemerom, nakoľko priemerné náklady na potraviny a nealkoholické nápoje európskych domácností tvoria len 13 percent z celkových nákladov.
Z najaktuálnejších údajov Eurostatu za rok 2020 vyplýva, že ceny potravín a nealkoholických nápojov boli na Slovensku jedenáste najnižšie v rámci Únie. K priemerným európskym cenám potravín sa Slovensko z roka na rok približuje, nakoľko vlani boli lacnejšie ako v európskej 27 už iba o 3,2 percenta. U susedov z V4, teda v Maďarsku, Českej republike či Poľsku, je možné nakúpiť potraviny v priemere lacnejšie ako u nás.
Prudké zdražovanie
Analytička zároveň upozornila, že potraviny na Slovensku v poslednom období prudko dražejú. Zatiaľ čo počas prvých piatich mesiacov roka boli medziročne nižšie o 0,8 percenta, v júni sa situácia otočila a potraviny začali byť oproti vlaňajšiemu roku drahšie.
"V auguste sme si za potraviny a nealkoholické nápoje priplácali dokonca až 3,6 percenta. Zdražovanie potravín bude na Slovensku pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch. Odhadujeme, že na prelome rokov 2021 a 2022 si slovenské domácnosti za potraviny priplatia o päť percent viac," avizovala.
"Na Slovensku síce nehladujeme, ale poriadny obed každý druhý deň nie je samozrejmosťou pre takmer 12 percent, teda 634-tisíc obyvateľov. Tento problém sa najviac týka starších ľudí žijúcich osamotene alebo domácností jedného dospelého s maloletými deťmi," priblížila Sadovská.
Aj v tomto prípade sme nad priemerom EÚ, nakoľko podľa údajov Eurostatu si v únii mäsový obed alebo jeho vegetariánsku alternatívu nemôže dovoliť menej ako sedem percent obyvateľov.
Plytvanie potravinami
Niektorí Slováci si podľa analytičky nemôžu dovoliť poriadny obed, iní zase potravinami plytvajú. Toto plytvanie predstavuje podľa Sadovskej nielen sociálny a ekonomický, ale aj ekologický problém. Na jedného Slováka ročne pripadá priemerne 100 kilogramov potravinového odpadu, teda 0,27 kg denne. Odpad okrem samotných domácností vzniká aj pri produkcii a preprave potravín, v reštauráciách či hoteloch, ale aj na pracoviskách.
Najčastejšie podľa analytičky v odpadových nádobách končia chlieb a pečivo, ovocie a zelenina, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj nerozbalené potraviny.
Plytvanie potravinami je veľkou záťažou aj pre peňaženky. "Odhadujeme, že priemerný Slovák alebo Slovenka vyhodí ročne do svojej smetnej nádoby zvyšky jedál či potraviny po dátume spotreby v hodnote 100 až 150 eur," dodala Sadovská.
Svetový deň potravy 16. októbra bol vyhlásený v roku 1979 na konferencii Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (Food and Agriculture Organisation, FAO). Uznávaný je vo viac ako 150 krajinách po celom svete.