Ničivý požiar na severe Kalifornie si podľa najnovších údajov vyžiadal minimálne 81 mŕtvych. Šerif okresu Butte Kory Honea uviedol že záchranári našli ďalšie dve telá. Počet nezvestných podľa agentúry AP v pondelok klesol z tisíc na približne 700 ľudí, dnes úrady hlásia ďalších 170 nezvestných.
Úrady sa domnievajú, že väčšina nezvestných je v bezpečí, ľudia len nevedia, že sa nachádzajú na zozname hľadaných osôb.
Požiar na severe Kalifornie prezývaný Camp Fire (Táborák) vypukol 8. novembra a kvôli suchu a silnému vetru sa rýchlo rozšíril. Horúce mesto Paradise, kde žilo 27-tisíc ľudí, je úplne vypálené. Celkovo požiar zničil takmer 13-tisíc domov. Hasiči mali v pondelok pod kontrolou asi 70 percent požiaru a dúfajú, že im v boji so živlom pomôže očakávaný dážď. Ten by mal do regiónu prísť tento týždeň a napadnúť by malo až 10 centrimetrov zrážok. Dážď však zároveň skomplikuje pátranie po obetiach požiaru.
Spolu s „Táborákom“ súčasne pálili Kaliforniu dva ďalšie požiare - Woosley (pri Los Angeles) a Hill (Santa Rosa Valley v blízkosti LA). Táborák je v histórii Kalifornie zatiaľ najničivejším - má najviac obetí na životoch.
Kde je príčina?
Pozerať sa na požiare v Kalifornii prizmou „toto spôsobilo tamto“ by bolo zjednodušujúce. Pod každou prírodnou katastrofou treba hľadať „koktejl“ faktorov a vedci sa snažia rozlúsknuť, aký podiel v ňom majú jednotlivé „ingrediencie“. Inými slovami, aké sú príčiny a ktoré z nich ťahajú za nitky najviac. Podľa odbornej verejnosti je úloha klimatickej zmeny v podstate nepopierateľná. Minimálne v tom, že vytvára podmienky, aby sa požiarom na západe amerického pobrežia darilo.
Ako? Zhrňme si to v číslach. Denník The Guardian uvádza, že od roku 1970 teploty v Kalifornii rástli dvojnásobne rýchlejšie než bol globálny priemer. Krajina je z veľkej časti pokrytá lesmi. Od roku 2010 tam vyschlo 129 miliónov stromov a doposiaľ odpratali len zlomok z nich. A navyše, z dvadsiatich najväčších požiarov v Kalifornii v zaznamenanej histórii sa 15 z nich udialo po roku 2000.
Zároveň z veľkej časti zalesnená krajina sa musí vysporiadať s čoraz vyšším počtom ľudí. Podľa analýzy The Guardian pribudlo od roku 2010 v Kalifornii zhruba 300-tisíc ľudí ročne a štát čochvíľa dosiahne 40-miliónovú populáciu. Miesta je málo, a tak sa ľudia presúvajú bližšie k lesom – čo znamená napríklad aj to, že minulý rok žila zhruba štvrtina Kalifornčanov na územiach so stredným až veľmi vysokým rizikom vypuknutia požiaru.
Ľudia sú tak v blízkosti potenciálnych plameňov v čoraz vyššej miere. Oheň má tým pádom väčšiu šancu vzniknúť kvôli činnosti človeka, ale napríklad aj tým, že nespaľuje len vegetáciu, ale aj človekom vytvorené štruktúry. Tie horia dlhšie než vegetácia - a oheň má tak viac času rozrastať sa.
Oheň je aj medzi Demokratmi a Republikánmi
Požiare sa okamžite stali vďačnou témou na polarizáciu. Americký prezident Donald Trump, známy svojim názorom, že klimatická zmena je hoax vymyslený Čínou, vidí príčinu v zlyhaní manažmentu lesov. Faktom je, že 60 percent lesov v Kalifornii vlastní federálna vláda, len tri percentá má v rukách samotná Kalifornia. Zväz hasičov na juhu Kalifornie sa vyhranil voči prezidentovej kritike a upozornili, že požiare vypukli v urbánnych a suburbánnych komunitách.
Guvernér Kalifornie z Demokratickej strany Jerry Brown vidí správu lesov len ako jednu z prevencií. „Manažment všetkých lesov všade ... nezastaví klimatickú zmenu,“ uviedol Brown pre denník The Huffington Post. Guvernér uviedol, že klimatická zmena je zodpovedná za túto novú anomáliu, kde Kalifornia zažíva stále horšie obdobia požiarov, stále vyššieho tepla a sucha.
Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
