Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
24.11.2018, 10:00

Takto dokázali obce ušetriť na energii. Niektoré hlásia aj úsporu 70 percent

Namiesto uhlia siahli po drevnej štiepke, zateplili budovy, vymenili plastové okná. Ako obce naprieč Slovenskom dokázali ušetriť peniaze, ktoré potom mohli presmerovať tam, kde je to potrebné. To sa dočítate v ankete HN so starostami a riaditeľmi škôl.

Takto dokázali obce ušetriť na energii. Niektoré hlásia aj úsporu 70 percent
Zdroj: Pixabay

František Budovec, starosta obce Čierny Balog

Istotne vidíme, že prechod na vykurovanie drevnou štiepkou je efektívnejší. Takto vyrobené teplo je oveľa hygienickejšie, o životnom prostredí sa ani nemusíme rozprávať. Momentálne sme investovali do kanalizácie, k čomu prispelo aj ušetrenie na výdavkoch za teplo.

Ľubica Vránska, riaditeľka Základnej školy Čierny Balog-Jánošovka

Na štiepku kúrime už šiestu sezónu a jednoznačne je to pre nás veľmi prínosné. Jednak tu máme oveľa čistejšie prostredie. Nedá sa porovnať, aké bolo prostredie v kotolni za čias, keď sme vykurovali uhlím. Ďalej sme ušetrili na štyroch zamestnancoch, ktorí tam v nepretržitej prevádzke museli byť prítomní. A veľmi sme ušetrili na nákladoch na teplo, pre školu je to veľká finančná pomoc. Odhadujem, že náklady na kúrenie sa nám znížili minimálne o 60 percent oproti tomu, keď sme vykurovali uhlím. Za tých šesť rokov, čo takto kúrime, až teraz prvý rok nastali nejaké haprovania v zariadení, ale verím, že nám to ešte vydrží minimálne desaťročie.

Ladislav Surovčík, starosta obce Tajov

Keď som nastúpil do úradu, projekt už bol schválený, takže sa mi to ťažšie porovnáva. Predtým sme boli ale v tom štádiu, že sme mali klasicky v každej miestnosti piecku na pevné palivo, nemali sme ústredné kúrenie. Materská škola bola riešená elektrickými a akumulačnými pecami, povedal by som, že teraz majú deti priam luxus. Tento nový spôsob vykurovania je pre obec veľkým prínosom. Efektívne spotrebovávame odpad v obci - naši obyvatelia nemôžu páliť, platí prísny zákaz. Konáre od ľudí zozbierame, potom zoštiepkujeme a použijeme ich na vykurovanie obecných budov.

Ján Záchenský, starosta obce Kordíky

Veľkým plus je, že táto biomasa na kúrenie sa spracováva z odpadových surovín, ktoré sa v obci produkujú. Konáre alebo odpad z pílenia stromov, to všetko predtým občania spaľovali na záhradách a životné prostredie tým trpelo. Teraz to štiepkujeme, uskladňujeme a cez zimnú sezónu s tým vykurujeme obecné budovy. Účel zužitkovať takýto odpad je v našej obci splnený na sto percent.

Zhruba 35 až 40 percent sme vďaka takémuto vykurovaniu ušetrili na elektrickej energii. Jedna stará budova bola vykurovaná elektrickou energiou, boli tam staré akumulačné pece.

Prešli sme na ústredné vykurovanie a vykurujeme štiepkou tri budovy, ktoré sú v správe obce.

Ušetrené peniaze sme investovali napríklad na výmenu okien v jednej budove - keď už sme investovali do toho kúrenia, tak aby sa nevykurovalo do vzduchu. Budova tak má plastové okná a znova nastala úspora tepelnej energie.

Investície do rozvoja obce plánujeme v rámci rozpočtu - keď vidíme, koľko sme ušetrili na elektrickej energii, vyčleníme peniaze na niečo iné. Takto sme zrekonštruovali klub mládeže, opravili sme strechu na obecnej budove, v ktorej sídlia miestne potraviny. Všetko sú to veci, na ktoré by sme inak v rozpočte peniaze nemali.

Jarmila Dlhošová, riaditeľka Materskej školy Králiky

My sme s vykurovaním týmto spôsobom spokojní veľmi. Určite je tu oveľa čistejšie a menej prachu, sme ekologickejší. Nejaké poruchy zariadenia prichádzajú veľmi zriedka, a ak, tak ich vieme vyriešiť veľmi efektívne a rýchlo.

Peter Zajac, starosta obce Ľubietová

Kedysi sme ústredným kúrením (koks) vykurovali len dve budovy, pričom ročne sme takto spálili zhruba 400-tisíc slovenských korún (vyše 13-tisíc eur). Ak sa tam pripočíta spotrebná daň, bolo to ešte viac. Ostatných deväť budov sme vykurovali na elektriku. Teraz centrálne kúrime jedenásť budov, a zaplatili sme za ne okolo 25-tisíc eur - avšak kúrime o deväť budov viac. Komfort sa nedá porovnať, stlačíme tlačítko a plne všetko regulujeme, nevieme si to vynachváliť. My máme aj tú výhodu, že obec má lesy, máme obecnú pílu, takže sme sami producenti štiepky, čím dokážeme ešte viac znížiť cenu štiepky. Pre Ľubietovú bol tento projekt našitý na mieru a výrazne to obci šetrí zdroje. Potrebovali by sme však ešte niektoré budovy pozatepľovať.

Obyvatelia môžu pozorovať výhody aj v tom, že v našej obci sa už nehromadí smog. Sme totiž mrazová kotlina a keď je teplotná inverzia, smog z toho koksu sa držal v dedine. Čistota ovzdušia sa rozhodne prejavila.

Obrovský komfort nám to prinieslo v používaní kultúrneho domu. My sme cez zimu používali kultúrny dom dva-, maximálne trikrát, lebo sa tam kúrilo elektrikou a kým sme ho vykúrili, stálo nás to obrovské peniaze, nehovoriac o tom, že tam stále bola zima, pretože budova je obrovská. Teraz pootočíme termoregulačnými hlavicami, kultúrny dom je vytemperovaný na minimálne osem až desať stupňov aj cez zimu, a v prípade nejakého podujatia len pridáme. Podujatia tam tak teraz môžu byť hocikedy aj cez zimu.

Ušetrili sme aj dve pracovné sily, museli sme mať kuričov, ktorí trikrát denne chodili prikladať. Dnes to je plne zautomatizované.

Odhadujem, že ušetrené náklady sa pohybujú na 50 percentách, a keď pripočítame mzdové náklady, tak obec ušetrí až 70 percent.

Keďže obec môže akumulovať viac peňazí, mohli sme pristúpiť napríklad k oprave námestia alebo ciest, avšak s tým nám pomohli aj eurofondové projekty.

Peter Hencz, starosta obce Bátka

V roku 2010 sme začali kompletným zatepľovaním základnej školy a s výmenou okien, keďže máme dosť veľkú školu - skladá sa z piatich pavilónov. Prakticky okamžite sa tým dosiahli úspory. Obec si taktiež urobila verejnú súťaž na dodávateľa plynu, takže sa nám podarilo mať lepšie ceny za dodávanie zemného plynu. Následne sme to isté urobili pri materskej škole, taktiež vykurujeme na základe zmluvy s lepšími podmienkami. Minulý rok sme zateplili obecný úrad, plánujeme rekonštrukciu zdravotného zariadenia - tam pôjde o zatepľovanie a rekonštrukciu vykurovania. Tento rok sme urobili aj verejné osvetlenie, očakávame úsporu na energii, keďže spotreba sa zrejme bude znižovať.

Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid. Článok vznikol v spolupráci s Priateľmi Zeme - CEPA.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.