Po Azovskom mori, nachádzajúcom sa v samom strede aktuálneho konfliktu medzi Moskvou a Kyjevom, putujú náklady obilia či ocele, produkované na východe Ukrajiny, ktoré sa do Čierneho mora plavia Kerčským prielivom.
Rusko si vyhradzuje právo na Azovské more od roku 2014
S maximálnou hĺbkou 14 metrov je Azovské more najplytkejším na svete. Nachádzajú sa v ňom zdroje zemného plynu a predstavuje dôležitý prepravný priestor pre nákladnú a osobnú lodnú dopravu.
More s rozlohou asi 39 000 kilometrov štvorcových obklopuje na severe a východe Ukrajina, a na juhozápade Krym, ktorý Moskva anektovala v roku 2014.
Jeho vody tiež obmývajú juh Donbasu, ukrajinského regiónu, kde sa v uplynulých takmer piatich rokoch odohráva ozbrojený konflikt medzi Kyjevom a proruskými separatistami, kde zahynulo viac ako 10 000 ľudí. Nepokoje tu vyvrcholili v roku 2014 vyhlásením samozvaných "ľudových" republík Doneckej a Luhanskej.
Rusko si od anexie Krymu v roku 2014 vyhradzuje právo na kontrolu vôd Azovského mora, zatiaľ čo Ukrajina a západné štáty ho obviňujú, že tieto kontroly zámerne "brzdia" pohyb obchodných lodí Kerčským prielivom.
Dohoda jasne nevymedzila líniu
Kerčský prieliv je široký 4,5 až 15 kilometrov a hlboký maximálne 18 metrov. Prielivom prechádza od severu k juhu hranica medzi Ukrajinou a Ruskom (Krasnodarský kraj).
Plavebný režim v oblasti je upravený dohodou o Azovskom mori a Kerčskom prielive, ktorú v decembri 2003 podpísali prezidenti Ruska a Ukrajiny Vladimir Putin a Leonid Kučma, pričom sporný prieliv mal slúžiť obom krajinám rovnakým dielom.
Podľa dohody majú Azovské more a Kerčský prieliv voľne využívať lode plávajúce pod ruskou či ukrajinskú vlajkou a taktiež obchodné plavidlá tretích krajín mieriace do ukrajinského alebo ruského prístavu alebo opačným smerom.
Text dohody však jasne nevymedzil hraničnú líniu v sporných vodách. Obaja prezidenti sa podľa Leonida Kučmu iba dohovorili na princípoch stanovenia hranice. Táto hranica tak nie je dodnes upravená žiadnou bilaterálne zmluvou.
Napätie zvýšila stavba Krymského mosta
Tento rok v septembri Rusko schválilo zákon, ktorý splnomocňuje jednotky národnej gardy vykázať cudzie lode z Kerčského prielivu. Zákon rozširuje doterajšiu možnosť podrobiť prechádzajúce lode inšpekcii a dáva ruskej národnej garde právo cudziu loď z prielivu vykázať a eskortovať do špeciálneho doku, ak cudzie plavidlo poruší pravidlá navigácie.
Napätie v oblasti ešte zvýšilo v roku 2016 začatie stavby Krymského mosta, ktorý preklenuje prieliv. Most, dlhý 19 kilometrov, tento rok v máji osobne otvoril ruský prezident Vladimír Putin za volantom kamiónu, s ktorým prešiel z jedného čiernomorského brehu na druhý. Kyjev kvôli stavbe podal na Rusko žalobu na Medzinárodný súdny dvor.
Stavba pilierov mosta v roku 2017 údajne "zablokovala cestu niektorým lodiam, ktoré sú príliš veľké, aby pod mostom preplávali," uviedol riaditeľ prístavu Mariupol Oleksandr Olijnyk.
Spory už od roku 2003
Ukrajinská pohraničná služba tento rok ohlásila, že Rusko počas niekoľkých mesiacov zastavilo celkom 150 ukrajinských plavidiel smerujúcich do prístavov Berďansk a Mariupol.
Prístav Mariupol je významným prímorským letoviskom a tiež kľúčovým centrom ukrajinského obchodu. Od zahájenia ruských kontrol prechádzajúcich lodí je pohyb v tomto prístave čiastočne paralyzovaný.
Podľa informácií ukrajinských médií sa za prvých sedem mesiacov tohto roka znížili príjmy plynúce z prístavov Mariupol a Berďansk oproti minulému roku takmer o štvrtinu.
Predmetom sporu sa Kerčský prieliv stal už v októbri 2003, keď Rusko začalo stavať hrádzu z Tamanského polostrova k malému ostrovu Tuzla. Rusi tvrdia, že ide o ekologické dielo, Ukrajinci naopak, že stavba ohrozuje ich suverenitu.
V novembri 2003 sa hrádza dostala až do tesnej blízkosti rusko-ukrajinskej štátnej hranice, ktorá prebieha medzi ostrovom Tuzla a ruským pobrežím. Hrádza nahradí tú pôvodnú, ktorá kedysi dnešnú Tuzlu spájala s ruským územím. Veľká búrka z roku 1925 ju však spláchla a vznikol tak ostrov. A ten leží, hoci to Rusi spochybňujú, na ukrajinskom území minimálne od roku 1954, kedy Nikita Chruščov venoval Krym Ukrajine.