Nemecký kancelár Gerhard Schröder už podnikol konkrétne kroky na to, aby presadil konanie predčasných parlamentných volieb. Začiatkom týždňa požiadal predsedu Spolkového snemu Wolfganga Thierseho, aby zajtra poslanci hlasovali o vyslovení dôvery vláde. Paradoxne, cieľom kancelára je, aby dôveru nezískal. V takom prípade by sa obrátil na nemeckého prezidenta, aby parlament rozpustil a vypísal predčasné voľby. Frakcie všetkých štyroch strán zastúpených v nemeckom parlamente už signalizovali, že hlasovanie občanov by sa mohlo uskutočniť 18. septembra.
Terajšia vládna koalícia sociálnych demokratov a zelených má v parlamente len miernu väčšinu troch hlasov. V kruhoch blízkych vláde preto kolujú chýry, že v piatok by sa pri vyslovení dôvery kabinetu mohli hlasovania zdržať práve sociálnodemokratickí ministri (SPD). Minister obrany Peter Struck už otvorene uviedol, že sa hlasovania zdrží, ak to bude potrebné.
Aj keď ešte pred niekoľkými dňami si ani predstavitelia SPD neboli načistom, či takýto postup prejde, teraz už pochybnosti stratili. "Ústavu poznáme všetci. Nijaké starosti. Všetko sa udeje tak, ako sa udiať má, kancelár dosiahne cieľ," uviedol zástupca vedúceho sociálnodemokratickej frakcie v parlamente Ludwig Siegler. I predseda SPD Franz Münterfering je v tomto zmysle optimistom: "Kancelár v piatok požiada o vyslovenie dôvery s jasným cieľom: chceme, aby občania volili v septembri." Podporu predčasným parlamentným voľbám deklaroval takisto predseda Strany zelených Reinhard Bütikofer. Súčasne uviedol, že poslancov nebudú nijako zaväzovať, každý sa rozhodne sám.
Niektorí nemeckí ústavní právnici však stále pochybujú, či uvedený postup je v súlade s ústavou. Ak by totiž prezident Horst Köhler parlament rozpustil, každý z poslancov sa môže obrátiť so sťažnosťou proti skráteniu funkčného obdobia na ústavný súd v Karlsruhe. Platí to, pochopiteľne, najmä o tých členoch zákonodarného zboru, ktorí už nemajú šancu byť zvolení opätovne. Sťažnosť veľmi pravdepodobne podá poslanec za Stranu zelených Werner Schulz. O ústavnej sťažnosti uvažujú aj niektoré menšie politické strany.
Na druhej strane právny teoretik Jörn Ipsen z osnabrückej univerzity tvrdí, že podobná sťažnosť by mala len malú šancu na úspech. Podľa neho totiž politické subjekty nemajú právny nárok na plné a uzavreté legislatívne obdobie.
Podľa najnovšieho prieskumu inštitútu Forsa pre týždenník Stern by predčasné voľby jednoznačne vyhrali opozičné kresťanské strany CDU a CSU spolu s liberálnou FDP. CDU a CSU by získali 47 percent hlasov a FDP šesť percent. SPD by volilo iba 26 percent opýtaných, Zelených sedem percent. Vznikajúcu novú ľavicovú stranu z reformných komunistov (PDS) a Volebnej alternatívy sociálna spravodlivosť (WASG) by podporilo 11 percent opýtaných. (hn/gaf)