Vo Francúzsku to naďalej vrie. V sobotu budú v Paríži opäť protestovať priaznivci hnutia takzvaných žltých viest, a to napriek stredajšiemu oznámeniu, že vláda nepočíta v rozpočte na budúci rok so zavedením dane na pohonné hmoty. Francúzska vláda sa obáva, že sa to opäť nezaobíde bez násilia. Futbalové kluby radšej rušia plánované stretnutia.
Práve proti zdražovaniu palív žlté vesty pôvodne protestovali. Podľa francúzskych médií však teraz ľudia na demonštráciách už vyjadrujú celkovú nespokojnosť so situáciou vo Francúzsku. Podľa agentúry Reuters je terajšia vlna protestov najväčšia od nepokojov v roku 1968.
Do Paríža sa podľa Elyzejského paláca chystá "tvrdé jadro niekoľkých tisíc ľudí", ktorí sa chystajú "rozbíjať a zabíjať". Podľa tlače sa na sobotňajšiu demonštráciu chystajú okrem iného priaznivci krajnej pravice a krajnej ľavice. Zdroj z ministerstva vnútra podľa AFP uviedol, že sa radikalizujú aj niektorí skôr umiernení predstavitelia žltých viest.
Už v stredu večer francúzsky prezident Emmanuel Macron požiadal politikov aj predstaviteľov odborov, aby vyzvali ľudí na pokoj. Premiér Édouard Philippe varoval, že "v hre" je "bezpečnosť Francúzov i našich inštitúcií". Proti násilníkom budú podľa neho úrady postupovať tvrdo.
Hovorca vlády Benjamin Griveaux nevylúčil, že by mohla byť v prípade násilných protestov nasadená aj armáda. Podľa zdroja agentúry Reuters by mohli byť nasadení vojaci, ktorí v súčasnosti hliadkujú v súvislosti s protiteroristickými opatreniami.
Zatvorené budú pamiatky, rušia sa futbalové zápasy
Minister školstva Jean-Michel Blanquer vyzval Francúzov, aby cez víkend radšej zostali doma. Z bezpečnostných dôvodov zostanú v sobotu uzavreté niektoré parížske pamiatky vrátane Veľkého a Malého paláca a niekoľkých ďalších múzeí a galérií. Zatvorené budú kvôli obavám z násilia aj množstvo obchodov a reštaurácií v centre francúzskej metropoly.
Rušiť sa budú aj futbalové zápasy, odvolaný bol sobotňajší duel medzi Paris Saint-Germain a Montpellier. Fanúšikovia prídu aj o sobotňajší duel Toulouse - Lyon. Francúzska liga vo štvrtok oznámila tiež zrušenie piatkovej predohrávky Monako - Nice a nedeľného zápasu St. Etienne - Marseille.
V Paríži sa vo štvrtok stretli zástupcovia siedmich najväčších odborových organizácií a v spoločnom vyhlásení odsúdili "všetky formy násilia" na demonštráciách. Zároveň však označili hnev ľudí za legitímny.
Vláda ustúpila
Francúzska vláda v stredu vyhovela požiadavkám hnutia takzvaných žltých viest a oznámila, že s daňou na pohonné hmoty v rozpočte na rok 2019 nepočíta.
Zrušenie plánovanej dane bude podľa ministra pre rozpočet Gerald Darmanina vládu stáť štyri miliardy eur.
Nejasnosť v uplynulých dňoch panovala okolo zavedenia takzvanej solidárnej dane z bohatstva (ISF). Kým premiér Philippe označil za "nevyhnutné" uvažovať o znovuzavedení dane zrušenej na začiatku tohto roka, prezident Macron jej zavedenie na zasadnutí vlády podľa AFP vylúčil.
Macron sa k demonštráciam vyjadrovať nechce
Prezident Macron sa od nedeľného návratu zo summitu G20 v Argentíne na verejnosti k demonštráciam nevyjadril, upozornila agentúra Reuters. Podľa denníka Le Figaro sa na to pred sobotnými protestmi ani nechystá.
Poslanci troch ľavicových parlamentných strán vo štvrtok oznámili, že v pondelok predložia návrh na vyslovenie nedôvery vláde. Dôvodom je práve postup vlády pri riešení krízy okolo žltých viest. Macronov blok má v Národnom zhromaždení pohodlnú väčšinu hlasov.
Štyria mŕtvi a 900 zranených
Hnutie žltých viest organizuje od 17. novembra protesty a cestné blokády. Vláda spočiatku trvala na svojom rozhodnutí zaviesť daň na pohonné hmoty, ktorej výnos mal slúžiť na financovanie "ekologickej transformácie", po násilných protestoch z minulej soboty ale ustúpila. Podľa vládnej štatistiky si protesty vyžiadali už štyroch mŕtvych a vyše 900 zranených.
Hnutie žltých viest pomenované podľa neónových reflexných viest, ktoré si počas protestov ľudia obliekajú, je značne nejednotné. Nestojí za ním žiadna politická strana ani odbory a ľudia sa organizujú predovšetkým na facebooku.
Žlté vesty majú rozpory aj medzi sebou
Výrazné osobnosti hnutia, ktoré sa vyjadrujú verejne a rokujú napríklad aj so zástupcami vlády, podľa francúzskych médií čelia nevraživosti ďalších nespokojných ľudí, ktorí si dialóg s politikmi neprajú. Niektorí z hovorcov hnutia dostávajú aj vyhrážky smrťou.
Na protestoch, ktoré pôvodne smerovali predovšetkým proti dani na pohonné hmoty, sa postupne začali prejavovať známky celkovej nespokojnosti Francúzov s vládnymi ekonomickými reformami a rastúcimi životnými nákladmi.
V sobotu sa tak k protestom chcú pripojiť napríklad aj vodiči kamiónov či poľnohospodári. Na štrajk vyzvala aj menšia odborová organizácia zastupujúca policajtov.
Podľa prieskumu agentúry YouGov, ktorý vo štvrtok zverejnil denník Le Figaro, je popularita prezidenta Macrona teraz na 18 percentách, premiér Philippe je obľúbený u 21 percent respondentov.
Francúzska štátna energetická spoločnosť EDF medzitým vo štvrtok oznámila, že ponúkne finančnú podporu domácnostiam, ktoré prejdú z vykurovania vykurovacími olejmi na elektrinu. "Olej na kúrenie je drahý, vytvára znečistenie a všetok sa musí dovážať," vysvetlila rozhodnutie EDF. Podľa agentúry Reuters využívajú vykurovacie oleje asi tri milióny Francúzov.