Poľsko poznáme ako krajinu s prevažne bielou populáciou a donedávna aj s obmedzenou mierou imigrácie. V posledných rokoch sme však v krajine zaznamenali zväčšovanie menšiny ľudí pôvodom zo subsaharskej Afriky. Táto menšina, hoci je v krajine prítomná už niekoľko desaťročí, sa v poslednej dobe stáva čoraz viditeľnejšou súčasťou poľskej spoločnosti. Ide o vývoj, ktorý na jednej strane priniesol významné príležitosti vo vzdelávaní a zamestnanosti, na druhej strane však prispel k nárastu nevraživosti krajne pravicových zoskupení.
Korene súčasnej populácie ľudí zo subsaharskej Afriky treba hľadať v tzv. vzdelávacej migrácii počas komunistického režimu, v období, kedy Poľsko aktívne podporovalo antikoloniálne hnutia v Afrike, čoby súčasť širšej sovietskej stratégie v tomto regióne. Aj keď z Poľska pred rokom 1989 chceli ľudia skôr odísť (a mnohým sa to napriek polozatvoreným hraniciam podarilo), pre niektorých afrických študentov bola práve Poľsko cieľovou destináciou.
Oficiálne štatistiky ukazujú, že počet vysokoškolských absolventov z Afriky v krajine neustále narastal, z približne 200 ľudí v 60-tych rokoch na takmer dvojnásobok v 70-tych rokoch. A v 80-tych rokoch to už bolo približne 700 absolventov. Zatiaľ čo väčšina študentov sa po ukončení štúdia vrátila domov do niektorej z krajín Afriky, mnohí našli v Poľsku svoj druhý domov, získali prácu, založili si rodiny a následne sa stali priekopníkmi rozvíjajúcej sa africkej komunity v Poľsku.
Po kolapse komunistického režimu v roku 1989, následnom vstupe do Európskej únie (EÚ) v roku 2004 a povstupových dohodách, sa poľské hranice otvorili. To nespôsobilo len veľkú vlnu emigrácie - veď sa odhaduje, že v zahraničí dnes žije dva a pol milióna Poliakov a z nich asi milión vo Veľkej Británii - ale otvorené hranice zároveň prilákali aj imigrantov prichádzajúcich opačným smerom. A veľa z nich pochádza práve zo subsaharskej Afriky.
Nešlo však len o študentov, ale tiež o turistov, diplomatov, podnikateľov, profesionálov a utečencov, ktorí dnes dovedna tvoria približne 2100-člennú skupinu. Nárast populácie ľudí zo subsaharskej Afriky bol v priebehu posledného desaťročia pomerne významný, za posledných osem rokov sa ich počet takmer zdvojnásobil. Najčastejšie pritom prichádzali z Nigérie (34 %), Juhoafrickej republiky (9 %) a Kamerunu (8 %). Dôsledkom tohto vývoja je, že veľká väčšina komunity má dnes menej než 40 rokov, pričom väčšina z nich prišla do Poľska v rámci štúdia a len niekoľko z nich je považovaných za utečencov.
Najvyššia koncentrácia Afričanov v Poľsku sa nachádza v jeho strede, predovšetkým vo Varšave, zatiaľčo menšie skupiny žijú v Malopoľsku, Lodži a v Dolnom Sliezsku. Rovnako ako v minulosti, tvoria aj dnes väčšinu africkej komunity v Poľsku študenti. Minulý rok sa na poľské univerzity zapísalo takmer 1200 študentov zo subsaharskej Afriky, pričom bezmála polovicu z nich tvorili ženy, čo je výrazne viac ako aj podiel žien v komunite ako celku.
Za značným nárastom počtu týchto študentov stojí nielen zlepšujúce medzinárodné postavenie poľských univerzít, ale aj rozšírenie programu Erasmus+ o krajiny mimo EÚ. Únia prostredníctvom tohto programu poskytuje nové možnosti financovania štúdia študentov z Afriky, ktorí prídu do Poľska alebo inej európskej krajiny.
V krajine, ktorá bola po desaťročia definovaná svojou etnickou homogénnosťou, dnes Poliaci prichádzajú do pravidelného kontaktu s touto vznikajúcou menšinou. Imigranti z Afriky sa pritom často cítia byť vnímaní skôr z pohľadu „rasy“, nie ako občania Poľska (a to aj v prípade, že nimi de jure sú - pozn. prekladateľa) či inej krajiny, a to kvôli ich viditeľnej odlišnosti. V niektorých prípadoch sa pritom stretávajú s kladným vnímaním tejto odlišnosti, oceňujú ju domáci, pre ktorých je hodnotou rozmanitosť, ktorú táto menšina do krajiny prináša. V iných prípadoch ich však ovplyvňuje skreslené postkoloniálne vnímanie reality u Poliakov, ktoré spája Afriku a “černošstvo” s negatívnymi stereotypmi.
Cédric pochádza z Nigérie, no dlhodobo žije v Poľsku, Nafissaha s francúzsko-kamerunskými koreňmi zas prišla do Poľska cez program Erasmus+. Obaja si na vlastnej koži zažili spomínané rozpoltené postoje miestnych. „Nebýva sa tu zle. Medzi mojimi poľskými priateľmi som čosi ako celebrita a ako černoch som často centrom pozornosti. Takže áno, podarilo sa mi tu prežiť bez problémov,“ zhodnotil Cédric. Podobné pocity prezentovala aj Nafissah a tiež zdôraznila neustálu pozornosť, ktorá sa jej v Poľsku dostáva. Verí však, že v mnohých prípadoch je to spôsobené viac zvedavosťou než nepriateľstvom. „Stále sa stretávam s tým, že na mňa civia. Nie vždy mi to prekáža, pretože viem, že mnoho Poliakov predtým černocha nikdy nevidelo,“ vysvetľuje.
Obaja, podobne ako ďalší Afričania v Poľsku, sú v spoločnosti vnímaní ako rarita. To môže vyvolávať aj negatívne reakcie, vrátane nenávistných prejavov, urážok či hanlivých označení. Psychologické dopady tohto zlého zaobchádzania môžu byť veľmi vážne. Cédric napríklad opísal jeden nepríjemný incident s tlupou domácich. „Bolo to večer, s mojimi poľskými priateľmi sme práve mierili do kina. Keď sme prišli ku vchodu, skupina asi piatich poľských chlapcov začala vykrikovať: ´Ebola! Ebola! Ebola!´ (odkazujúc na vypuknutie epidémie ebola, smrtiaceho vírusu v Afrike) ukazujúc na mňa. Veľmi ma to rozčúlilo, nerozumiem, prečo si tí chlapci vybrali práve mňa.“ Alebo išiel po ulici a z auta naňho niekto ukázal a nazval ho „opicou“.
Nafissah zažila podobné nepriateľské reakcie. „Raz, keď som prechádzala cez cestu, šiel oproti mne muž, ktorý na mňa veľmi škaredo pozrel, akoby chcel povedať: ´Nemáš tu čo robiť´. V jeho tvári som videla znechutenie,“ opisuje situáciu. Žiaľ, táto príhoda nebola výnimkou. „To, čo ma obzvlášť trápi, sa spája s cestovaním autobusom. Ľudia na mňa zízajú a nikto si ku mne neprisadne, či už sú iné sedadlá voľné alebo nie.“
Tieto príbehy, hoci hovoria o osobných skúsenostiach respondentov, reflektujú širšiu skutočnosť dlhodobého podceňovania Afriky a jej pretrvávajúcu mediálnu a politickú reprezentáciu ako podružného kontinentu. To je očividné zo spôsobu, akým Poliaci vnímajú Afriku a ako premietajú tieto vnemy na černošských obyvateľov Poľska. Otázky spájané s Afrikou sú často politizované, a to nie len poľskou krajnou pravicou, ale aj centristickými či ľavicovými politikmi, ktorí môžu použiť tému migrácie v rámci politického boja.
Rasizmus voči Afričanom v dnešnom Poľsku je preto potrebné vnímať v širšom kontexte bezprecedentnej politizácie imigrácie v posledných rokoch, ako aj novej dynamiky „vytvárania druhého“ (v angličtine othering) spojenej s aktuálnym vývojom poľského nacionalizmu. Problém ešte zhoršuje prítomnosť poľskej krajnej pravice v parlamente (od roku 2015) a spojenectvo medzi konzervatívnou katolíckou cirkvou a vládnou koalíciou. Výsledkom je napríklad fakt, že sa Poľsko dostalo v novembri 2017 na titulky novín po tom, ako ulicami Varšavy s policajnou ochranou pochodovalo 60-tisíc ľudí s požiadavkou „čistého“ či „bieleho“ Poľska.
Členovia subsaharskej africkej komunity sa však odmietli stiahnuť pod tlakom rasistických skupín, namiesto toho sa snažia aktívne spochybňovať mylné predstavy o ich kontinente a komunite. Okrem iného založili niekoľko mimovládnych organizácii, ktoré sa tomu venujú – napríklad organizácie Afrika iným spôsobom (Africa Another Way) a Nadácia pre Somálsko (Foundation for Somalia). Taktiež sa viac angažujú v poľskej politike. Počas predošlého volebného obdobia sedeli v poľskom parlamente dvaja poslanci so subsaharsko-africkým pôvodom, z nich jeden je v parlamente doteraz. Mnohí z komunity sa taktiež snažia dostávať do každodenného kontaktu s inými obyvateľmi Poľska, čím formujú ich vnímanie väčšinovou spoločnosťou. Hoci je počet Afričanov v krajine stále nízky, sú vo väčších mestách stále viditeľnejší. V dôsledku toho začali zohrávať čoraz významnejšiu úlohu v ekonomike krajiny, pretože veľa študentov zo subsaharskej Afriky sa po skončení školy zamestná v niektorej z medzinárodných firiem pôsobiacich v Poľsku.
Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid. Článok vznikol v spolupráci s Minority Rights Group International.
