Dodal tiež, že "Washington nebude akceptovať nijaké zdržanie, ku ktorému by mohlo dôjsť z týchto dôvodov".
USA chcú, aby sa situácia v Iraku čo najskôr stabilizovala a aby zodpovednosť za bezpečnostnú situáciu prevzali miestne ozbrojené sily, čo by umožnilo stiahnuť z krajiny cudzie vojenské jednotky. Ďalší politický pokrok v Iraku Američania považujú za predpoklad zrušenia sankcií Organizácie Spojených národov, ktoré ešte stále platia, napriek snahám Iračanov. Podľa Rumsfelda bude prvoradou povinnosťou novej vlády vypracovanie novej ústavy. Proces demokratizácie by zavŕšili parlamentné voľby plánované na december 2005.
Nádeje na výraznejšie stiahnutie amerických vojsk z Iraku už začiatkom budúceho roka sú však podľa Rumsfelda zatiaľ predčasné. Začiatkom tohto týždňa americký denník The New York Times oznámil, že USA by do roka chceli znížiť počet vojakov v Iraku približne o štvrtinu, keď t. č. tam udržiavajú stoštyridsaťtisícový kontingent. V uplynulých dvoch rokoch bolo v Iraku zabitých 1 540 amerických vojakov. "Naša prítomnosť tu však nebude trvať večne," vyhlásil Rumsfeld zároveň.
Medzičasom aj Poliaci oznámili, že do konca roku z Iraku odídu. Pôvodne ich podiel na okupačných silách predstavoval 2 500 mužov, po protestoch poľského obyvateľstva sa však znížil na terajších 1 700.
Samotní Iračania zosilnili tlak, aby Bezpečnostná rada OSN zrušila platnosť sankcií voči Iraku, vyhlásených ešte v 90. rokoch na bývalý režim diktátora Saddáma Husajna. Zrušené musí byť predovšetkým embargo na dovoz zbraní, ako aj financovanie inšpekcií OSN a Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, povedal iracký veľvyslanec pri OSN Samir Sumaidaie: "Irak má legitímne právo očakávať, že medzinárodné spoločenstvo k nemu bude pristupovať ako ku ktorémukoľvek inému štátu." Za inšpekcie bol Irak prinútený každoročne platiť až dve miliardy dolárov. V súčasnosti už v krajine nijakí zbrojní inšpektori nie sú. (hn/gaf)