Čína si pripomína jedno z najtragickejších období moderných dejín. 13. decembra 1937 japonská armáda vstúpila do bývalej metropoly Nanking a pri následnej niekoľkotýždňovej operácii v meste a v jeho okolí zabila vyše 300-tisíc ľudí. Takzvaný Masaker v Nankingu bol tiež jedným z hlavným bodov, ktorým sa zaoberal Tokijský vojnový tribunál zriadený po druhej svetovej vojne v roku 1946.
Japonské jednotky sa k Nankingu priblížili na začiatku decembra a začali mesto bombardovať. Po dvoch dňoch ostreľovania vyzvali Číňanov na kapituláciu a keď do 24 hodín nedostali odpoveď, zaútočili aj po zemi. "Veľa ľudí sa snažilo utiecť z mesta na vidiek. Otvorená však bola vtedy len jedna brána, ostatné kvôli Japoncom zavreli," spomína na takmer 70 rokov staré udalosti osemdesiatročná Li Cuej-ping.
"Bol to zázrak"
Je jednou z mála ľudí, ktorí masaker prežili a dodnes sa jej tie okamihy jasne vybavujú: "Bolo 11 hodín predpoludním, 13. decembra 1937, keď k nám vtrhli japonskí vojaci. Snažili sme sa prežiť v provizórnom domčeku rovnako ako tisíce ďalších a nikto sa neodvážil založiť oheň, aby nás neobjavili."
Li Cuej-ping mala vtedy 11 rokov a v nasledujúcich niekoľkých hodinách sa jej navždy zmenil svet: "Nemali sme čo jesť, a tak sa otec vydal hľadať aspoň nejakú zeleninu. A keď si chcel umyť ruky v rieke, objavili ho a zastrelili. Keď sa otec dlho nevracal, babička ho išla hľadať. Uvidela ho, ako tam leží a začala kričať, pridala sa k nej aj moja matka. Japonci ju počuli a vrátili sa. Matku aj babičku zabili. Mňa strelili do ramena a ešte sekli bodákom. Bol to zázrak, že som neumrela. Dodnes je to zranenie vidieť a mám veľké zdravotné problémy," ukazuje takmer rozpolené rameno. Prežila len vďaka svojim príbuzným, ktorí ju našli a ošetrili. Aj ich však napokon stihol tragický osud: "Tetu sa strýkom vyzliekli donaha, zviazali povrazom. Strýka potom ubili na smrť a neskôr aj tetu, ktorú však najprv znásilnili."
Ťažké časy
Počas okupácie, ako aj po vojne sa musela pretĺkať životom, ako sa dalo. Pomáhala šiť, pracovala v textilnom závode, nikdy to však pre svoje zranenia nevydržala dlho. Od vlády dostáva len invalidný dôchodok tisíc jüanov ročne, čo je niečo vyše tritisíc korún. Má tiež 20-percentnú zľavu na lieky a hospitalizáciu. Od Japoncov nedostala žiadne odškodné. "Niektorí Japonci stále odmietajú uznať čo i len historický fakt, že k takémuto vraždeniu došlo. Často hovoria o tom ako o ´incidente´. Ja sama som bola svedčiť niekoľkokrát, v Spojených štátoch, v Japonsku, a je nutné, aby sa ospravedlnili. Budem sa o to usilovať do konca života," hovorí Li Cuej-ping.
Dodáva, že je schopná aj odpustiť, vie, čo Japonci zažili pri výbuchu atómových bômb v Nagasaki a v Hirošime, ale najskôr musí vláda v Tokiu priznať zločiny, ktoré spáchala v minulosti japonská armáda v Číne.