S energickou Camillou Wirseenovou zo Švédska sa zoznamujeme pred nákupným centrom v Nairobi, kde podobne ako v jej mnohých častiach nie je o ruch núdza. Ospravedlňuje sa za svoje desaťminútové meškanie, no my sa len pousmejeme. V Keni sme si už zvykli aj na hodinové čakanie. Sadáme do jej auta, ktoré nám svojou odolnosťou naznačuje, že by nás odviezlo na safari. Smerujeme však do Kibery - najväčšieho slumu v Nairobi, najväčšieho mestského slumu v Afrike a jedného z najväčších na svete. A hlavne do oblasti, kde slovo chudoba nemusíme hľadať v slovníku. Na život v nej je tu odsúdených okolo 250-tisíc ľudí.
Turistika za chudobou
„Veľa turistov navštevuje Kiberu, lebo chcú vidieť, aké je to žiť v chudobe. Považujem to za nechutné, len tak sa pozerať z okna na tú biedu,“ hovorí Camilla svoj postoj k návštevám turistov.
Pôvodne architektka, fotografka aj učiteľka v jednej osobe pomáha v slume prostredníctvom rôznych organizácií už desať rokov. Pôvodne často cestovala, posledné tri roky však s menšími prestávkami žije v Keni a našla si tu aj priateľa. K jej najnovším aktivitám patrí turistický obchod Ghetto Gifts, ktorý otvorila pred tromi mesiacmi. Práve pomocou neho chce vytiahnuť turistov z útočísk áut do ulíc Kibery - aby videli, ako tu obyvatelia žijú.
Tam, kde je chudoba, je aj kriminalita, ku ktorej sa ľudia zvyknú utiekať s cieľom zabezpečiť si lepšie podmienky. Obchod sa preto nachádza na bezpečnej ulici v okolí mešity a policajnej stanice. Camilla priznáva, že nad otvorením obchodu uvažovala už od roku 2015, ale nájsť ideálnu polohu nebolo jednoduché.
V obchode nás lákajú rôzne umelecké výrobky, tričká, šperky či nosiče s hudbou od lokálnych autorov. Všetko z rúk šikovných ľudí žijúcich v slumoch. „Obyvateľom som sa rozhodla pomôcť priamo, lebo cez rôzne mimovládky nemám istotu, kde peniaze finálne skončia,“ opisuje Camilla.
Hľadá sa hygiena, osveta aj peniaze
Z množstva výrobkov nás zaujme rozmernejší predmet na stene. Dozvedáme sa, že ide o omaľovánku Kibery pre deti, ktorá slúži k lepšiemu pochopeniu, ako táto časť vyzerá a aká je vo svojej rôznorodosti krásna. Ratolesti si tak pri jej vyfarbovaní vytvárajú k miestu vzťah.
Obchod Ghetto Gifts však nie je iba arénou výrobkov, ale aj miestom pomoci. Vznikol pod organizáciou The Cup, ktorá už viac ako tri roky šíri medzi dievčatami osvetu o tom, ako funguje menštruačný kalíšok. Práve dievčatá zo slumu majú problém dostať sa k hygienickým produktom. Pomáha im v tom práve “The Cup”, vďaka tomu, že je lacný a vydrží až desať rokov.
Výťažok z nákupu v Ghetto Gifts smeruje práve do organizácie The Cup. Zákazníci sa takisto môžu rozhodnúť kalíšok dievčatám priamo kúpiť. Produkt sa snažia v obchode propagovať aj členovia organizácie a predavači v jednej osobe. Camilla prizvukuje, že o tejto tabuizovanej téme je dôležité vytvárať povedomie.
O zisku zakladateľka nehovorí. Zložité je do obchodu turistov vôbec dostať. „Nutnosťou je nadviazať vzťahy s taxikármi, aby ich sem priviezli. No za to si zvyknú brať 30 až 50 percent zo zisku,“ opisuje.
Keď sa sexom platí
Camilla spomína, že do Kibery ju priviedla náhoda. Obyvateľom slumu sa rozhodla v minulosti pomôcť rôznymi spôsobmi. Napríklad založila projekt samočistiacej toalety Peepoo. Ku The Cup ju priviedli príbehy dievčat, ktoré sexom platia za hygienické vložky. Najskôr vraštíme čelo, že niečo také sa predsa v súčasnosti už nemôže diať. Keď však počujeme autentické príbehy, po chrbte nám prebehnú zimomriavky.
Transakčný sex môže mať v Kibere katastrofálne následky: vedie k neželanému tehotenstvu vo veku, keď sú matky ešte stále deťmi, ale aj ku chorobám ako je AIDS. Podľa zistení organizácie UNICEF z tohto roka malo až 65 percent kiberských dievčat sex výmenou za hygienické pomôcky. Viac ako polovica mladých Keňaniek malo problém sa k menštruačným pomôckam vôbec dostať. A práve to chce Camilla so svojou organizáciou zmeniť - zvrátiť tieto štatistiky.
Keď nás zoznamuje s trénerkami kurzov a ich účastníčkami, vidíme na nej odhodlanie aj radosť. „Nestačí len prísť s tým, tu som, prišla som vám pomôcť a mám pre vás riešenie. Musíte byť pokorní a mať rešpekt,“ vysvetľuje, ako sa jej podarilo uspieť so svojim nápadom. Jej výsledky hovoria za všetko. Za prvý rok, čo jej organizácia funguje, sa jej v Keni podarilo pomôcť dvetisíc dievčatám.
Naša sprievodkyňa sa síce najskôr sústredila len na školenia pre dievčatá, neskôr však prišla na to, že o tabuizovanej téme treba hovoriť aj s chlapcami. Informovať však treba aj rodičov, keďže o sexe či menštruácii sa dievčatá bavia zväčša len s kamarátkami. Správa nadácie Bill & Melinda Gates z roku 2006 zistila, že iba 50 percent kenských dievčat môže doma otvorene diskutovať o menštruácii.
Sladký, aj trpký život kiberský
Jedného tréningu o tom, ako používať menštruačný kalíšok, sa aj sami zúčastňujeme. V kultúrnom centre, ktoré slúži na rôzne školenia, si prisadneme k trom dievčatám. Predstavia sa nám ako Divina, Zena a Helen. Všetky sa narodili v Kibere. Nevyzerajú však, že by im život v oáze biedy vadil: „Život je taký, aký ho berieme, ľahší aj ťažší,“ hovoria a dodávajú, že ich aj k niečomu učí. Každý by sa chcel zo slumu dostať, ale nie každý tú možnosť má. „Bez papiera o vzdelaní sme nič,“ dodávajú.
Dievčatá pôsobia ostrieľane a rázne. Sú hráčkami futbalu a keď nemajú školu, pomáhajú doma či surfujú na internete. Povieme si, bežný deň aj slovenského tínedžera. O kurze sa dozvedeli od svojho trénera. Vidíme, že táto skupinka osvetu o sexe či menštruácii nepotrebuje. Iné je to však v prípade kalíška, ktorý si pri tréningu skúmavo obzerajú. Poukazujú na to, že je príliš veľký a kladú zvedavé otázky.
Necháme dievčatá vzdelávať sa a presúvame sa k druhej skupinke - dvom mladším dievčatám. Predstavujú sa ako Bigol a Albreit. Aj oni však napriek nižšiemu veku znejú, že sa v daných otázkach orientujú. Dnes máme šťastie. V slume na naše počudovanie bývajú radi, no podobne priznávajú, že život má rôzne strany. Rodičia musia často bojovať s tým, aby vychovali svoje dieťa správne. A deti zas bojujú o svoje sny.
My sa s Kiberou pomaly lúčime. Míňame podomových obchodníkov, hrajúce sa deti s vlastnoručne vyrobenými hračkami či mladé páriky. Prechádzame ulicami, kde sa všetky živé bytosti valia po jednej ceste ako tok rieky a chválime Camillu za jej šoférske zručnosti. S chudobnou štvrťou sa doslova zžila. Jej boj tu však ešte neskončil. Obchod Ghetto Gifts čaká na svojich ďalších zákazníkov, ktorí (ne)vedomky prispejú na dobrú vec. A tréning podstúpi ďalšia skupina dievčat či chlapcov. Prechádzame pomyselne hranice mestského slumu a ocitáme sa opäť vo víre metropoly. Príbehy Kibery si však nesieme so sebou.
Kibera vo faktoch
Nairobský slum je domovom okolo 250-tisíc ľudí. Niektoré údaje síce hovoria až o počte prevyšujúcom milión, podľa domácich však ide o zavádzanie. Nájdu sa však viaceré pochybné neziskové organizácie, ktoré chcú „v zásterke“ väčšieho počtu obyvateľov získať viac peňazí. Počty sa rozchádzajú aj pre nepresnosti, ktoré oblasti metropoly do slumu vôbec patria.
Kibera však stále patrí k najväčším slumom na svete. Celý jej pozemok je vo vlastníctve vlády, čo kritizujú dlhodobí obyvatelia, ktorí ho chcú prevziať do vlastníctva. Stavia ich to tak aj do neistoty, že ich vláda hocikedy vysťahuje. Tá začala už v roku 2009 s dlhodobým plánom presídlenia obyvateľov pre výstavbu, proti čomu vystúpili viaceré skupiny aj medzinárodné organizácie. Niektoré nové budovy však už vyrástli.
Obyvatelia preto apelujú na to, aby mali svojich zástupcov vo vláde, ktorí by za ich práva bojovali. Desatina obyvateľov vlastní chatrče, ktoré prenajímajú ďalej. V jednom obydlí nájdeme aj osem ľudí. Aj keď v slume nenájdete ulice, miestni sa prehľadne orientujú podľa rozdelenia do štvrtí, ktoré sa líšia životnou úrovňou. Nájdeme aj tie najchudobnejšie, no aj také, v ktorých sú podmienky lepšie. Kibera však celkovo bojuje so slabou hygienou, častý je vírus HIV či ochorenie AIDS a je aj vysoké percento mladých mamičiek.
Tak, ako je celá Keňa menšinovo rozdelená, nie je výnimkou ani Kibera. Pôvodní obyvatelia sú Núbijci z kensko-sudánskej hranice, dnes sa na celkovej populácii podieľajú už iba 15 percentami. Stále však patria k hlavným vlastníkom chatrčí spolu s Kikujmi, hlavným kmeňom v Nairobi. Najčastejšími nájomníkmi sú zasa kmene Luov, Luyiov a Kambov. Súžitie viacerých kmeňov býva pôvodom napätia, časté je hlavne súperenie medzi Luoviami a Kikujmi.
V slume má asi 20 percent obyvateľov elektrinu, za ktorú si platia. K dispozícii sú aj vodovodné potrubia. Zlepšili situáciu po získavaní vody iba z nairobskej priehrady, ktorá kvalitou príliš neoplývala. Obyvatelia za príplatok využívajú aj toalety či sprchy, o ich prevádzku sa starajú aj neziskovky.
V Kibere prekvitá obchod. Pri cestách láka návštevníkov viacero prevádzok so základnými produktmi a s potravinami, charakteristickou črtou sú aj pouliční predavači. Väčšinou ide o rodinné podniky, ktoré si generácie odovzdávajú. Samozrejmosťou sú aj banky či mobilní operátori, nájdeme aj hotely či posilňovne a predajne „luxusnejšieho“ tovaru. Vďaka príspevkom vyrástli aj kultúrne centrá, školy či nemocnica.
Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid. Článok vznikol v spolupráci s Minority Rights Group International a Ligou za ľudské práva.
