Prvýkrát od obsadenia Iraku spojeneckými vojskami vyhlásili v krajine výnimočný stav. Ten vyhlásil iracký premiér Núrí al-Malíkí v juhoirackom meste Basra po tom, ako sa sektárske násilie rozšírilo z Bagdadu aj do tejto ekonomicky významnej oblasti.
"Použijeme železnú päsť na zastavenie kriminálnych gangov alebo tých, ktorí ohrozujú bezpečnosť," citovala varovné slová al-Malíkího v jeho prvom väčšom prejave od marcového nástupu do funkcie agentúra AP. Premiér vyhlásil výnimočný stav predbežne na jeden mesiac. Ten rozširuje právomoci bezpečnostných zložiek a počíta s nočným zákazom vychádzania. Basra a jej okolie je prvá oblasť v Iraku, kde sa uplatňuje výnimočný stav, doteraz zažili obmedzenia len v Bagdade a Ramádí. Tu bol však vyhlásený len zákaz nočného vychádzania.
Boje o ropu
Oblasť Basry obývaná šíitmi bola na rozdiel od iných regiónov Iraku dlho bez výraznejších nepokojov a vôbec sa nepodobala nepokojnému Bagdadu. Obyvatelia, ktorí trpeli pod vládou Saddáma Husajna, dokonca Američanov vítali. V ostatných týždňoch sa však Basra dostala do úplného chaosu, keď medzi sebou začali bojovať šíitské politické strany snažiace sa získať čo najväčšiu kontrolu nad regiónom bohatým na ropu. Ako uviedol denník New York Times, útoky proti miestnym ľuďom pracujúcim pre Američanov sa tak rozšírili, že Iračania už tri týždne nevynášajú ani odpadky z domov.
Britom sa komplikuje situácia
Za apríl a máj zahynulo pri útokoch v regióne Basry 174 ľudí, čo je dvakrát toľko ako za predchádzajúce dva mesiace. Oblasť kontrolujú britské vojská, a tým výnimočný stav urobil škrt cez rozpočet. Na jednej strane premiér navrhol, aby situáciu nad Basrou prevzala iracká armáda, čo Britov nemilo prekvapilo. Navyše, ako uviedol britský The Independent, komplikuje sa im plán odchodu. Prví vojaci mali odísť z Iraku v júli tohto roka, no ich odchod podmienil britský premiér Tony Blair zlepšením bezpečnostnej situácie. Vyhlásenie výnimočného stavu teda všetko mení. Rozhodnutie al-Malíkího však mnohí chápu.
Podľa amerického veľvyslanca v Iraku Zalmaya Khalilzada má totiž iracká vláda maximálne šesť mesiacov na to, aby sa jej podarilo situáciu stabilizovať. Inak padne. Stabilizácii však nepomáhajú ani samotní Američania, najmä po potvrdení vrážd 24 civilistov vrátane detí v meste Hadíza. Ako uviedli USA Today, nová iracká vláda (vznikla koncom mája) včera oznámila, že Bagdad začne vlastné vyšetrovanie zabití. Akoby to nestačilo, americkí vojaci včera zabili irackú ženu vo vysokom stupni tehotenstva a jej bratranca. Vojaci tvrdili, že auto nezastavilo na kontrolnom stanovišti, ako sa však zistilo, muž išiel rýchlo práve preto, že viezol svoju sesternicu do pôrodnice. Útok Američanov neprežilo ani jej dieťa.

Počet obetí stúpa geometrickým radom
Od invázie v marci 2003 do konca mája tohto roka zomrelo v Iraku 2 473 amerických vojakov, z toho sedem civilných zamestnancov pracujúcich pre armádu USA, uvádza vo svojej správe agentúra AP. Britská armáda uvádza 113 obetí vo svojich radoch, Taliansko 31, Ukrajina 18, Poľsko 17, Bulharsko 13, Španielsko 11, Slovensko a Dánsko stratili v Iraku po troch vojakoch, Estónsko a Holandsko po dvoch a Austrália, Maďarsko, Lotyšsko či Rumunsko po jednom. Rastie aj počet obetí medzi zamestnancami médií. Podľa Medzinárodnej federácie novinárov po smrti dvoch zamestnancov CBS ich počet stúpol od začiatku vojny na 127. Na rozdiel od AP počítajú okrem novinárov aj ľudí, ktorí médiám vypomáhali. Najviac obetí je však na strane irackých civilistov, ktorých doteraz zahynulo okolo 50-tisíc. Bývalý iracký minister pre ľudské práva Narmin Othman vidí za čoraz častejšími útokmi amerických vojakov ich ignorovanie irackej kultúry, histórie a zvykov.