Na odpor proti narastajúcemu populizmu sa postavilo 30 európskych spisovateľov, historikov a intelektuálov, medzi nimi napríklad Milan Kundera, Svetlana Alexijevičová, či Elfriede Jelineková. Ich proeurópsky manifest zverejnili v piatok viaceré európske denníky ako francúzsky Libération či britský The Guardian.

Tri desiatky osobností vyjadrili presvedčenie, že "Európa je v nebezpečenstve" prameniacom z vlny populizmu, ktorý sa šíri po celom kontinente.

Manifest varuje, že bez "nového závanu odporu" môžu májové eurovoľby priniesť "najväčšiu pohromu, akú sme kedy zažili". Mohli by sa skončiť "víťazstvom ničiteľov, potupou pre tých, ktorí stále veria v dedičstvo Erazma, Danteho, Goetheho či Komenského; pohŕdaním inteligenciou i kultúrou; výbuchmi xenofofóbie a antisemitizmu".

Európski patrioti

Signatári manifestu, ktorého autorom je francúzsky filozof Bernard-Henri Lévy, sa označili za "európskych patriotov", ktorí sa chcú - tri štvrtiny storočia po porážke fašizmu a 30 rokov po páde Berlínskeho múru - zapojiť do "nového boja o civilizáciu".

Zverejnený manifest vyzýva Európanov k obrane liberálnej demokracie a Európskej únie, pretože Európa je aj napriek "svojim chybám, pokleskom a niekedy aj svojej zbabelosti druhým domovom každého slobodného muža a ženy na planéte".

V texte sa ďalej píše, že Európu opustili dvaja veľkí spojenci - "(jeden) za Lamanšským prielivom a (druhý) za Atlantikom, ktorí ju v minulom storočí dvakrát zachránili pred samovraždou". Deje sa tak v dobe, keď je starý kontinent ohrozený "čoraz väčšou manipuláciou majstra z Kremľu, pričom Európa ako myšlienka... sa nám rozpadá pred očami."

Dymová clona neofašizmu

Samotný Lévy označil populizmus za "dymovú clonu neofašizmu" a na margo 800-slovného manifestu uviedol, že jeho 30 signatárov "zjednotila láska k Európe a pocit núdze". Dohromady podľa jeho slov stelesňujú "dušu Európy" a v "predvečer (európskych) volieb" chceli touto výzvou k činnosti ukázať, že sa "odmietame vzdať hrobárom (Európy)". Lévy informoval, že plánuje od marca až do májových eurovolieb cestovať po Európe a povzbudzovať ľudí s podobnými názormi, aby išli voliť.

Manifest okrem už zmienených spisovateľov podpísali napríklad aj prozaik György Konrád, filozofka Ágnes Hellerová, historik Adam Michnik, spisovatelia Ian McEwan, Salman Rushdie, Orhan Pamuk, Colm Tóibín, Mario Vargas Llosa, Claudio Magris či Roberto Saviano, Herta Müllerová.

Európsky spravodajca denníka The New York Times Steven Erlanger v tejto súvislosti vyjadril presvedčenie, že aktuálny rok je pre Európu kľúčovým, a to najmä v súvislosti s nadchádzajúcimi voľbami do Európskeho parlamentu.

Eurovoľby tradične prevádza nízka účasťou a panujú isté obavy, že zatiaľ čo odhodlaní odporcovia Európy k volebným urnám pôjdu, mnoho ľudí s odlišným názorom ostane doma a hlasovať nebude. To by podľa Erlangera mohlo pomôcť práve krajnej pravici a populistickým a nacionalistickým stranám.